Ahojte,ani neviem ako zacat,ale potrebujem to dat zo seba von..stale sa zamylsan nad zmyslom zivota,mam 20 rokov a nic ma nebavi..neviem sa ,,najst,, v nicom neviem co chcem v buducnosti robit..Moj velky problem je ze mam stereotypny zivot to jest. skola,priatel a stale dookola a neviem ako to zmenit.S priateom chodim 4 roky a chvilkami by som to ,,zabalila,,citim ze potrebujem sa este vyblaznit,zit.aj ked je priatel je uzasny,mily a spravil by pre mna vsetko,stale citim potrebu ze som moc mlada ,,zaba,,ktora potrebuje aj volnost..nikde nechodim,nemam kamaratky,ak neratam tie kt.sa ozvu ked neco potrebuju,doma mam pocit ze som menejcena,pretoze ma kazdy porovnava,bracho mi chodi na medicinu ja sic tiez studujem,ale len SP a nikoho nezaujma ako sa mi dari v skole,na bracha sa hned kazdy pyta......
pisala som sem nie preto,aby ste ma odsudzovali,ale naozaj vyjadrili svoj nazor.....dakujem
