Ahojte, uz je to dlho co bojujem so zivotom aj s liekmi a lekarmi a mnohymi mnohymi dalsimi, druhymi sancami. Povedzte, ze si nevazim zivot, ze mam blahobyt pre ktori by niektori vrazdili a ja vam to nebudem rozhovarat. Ale nemozte mi vycitat jedno, ze sa nesnazim. Uz niekolko rokov zijem bez stastia, bez radosti, bez pocitu posetsenia zo zivota, ako tazny kon idem, idem dopredu a robim pre seba to najlepsie, co viem (dostala som sa na exkluzivnu vysoku skolu, ucim sa, nezanedbavam priatelov, chodievam behavat, oddychujem...). A pritom nechcem. Nechcem zit, uprimne a bez patosu, nemam nijaku tuzbu po zivote a jedine, co pre mna znamena, je praca a neznesitelne trapenie. Uz som z toho velmi unavena. Stracam tu malu nadej, to dufanie, to cakanie na zmenu, neviem co este mam skusit aby som citila vyrovnanie. Nechcem sa zabijat, ani sposobovat trapenie, ale inu cestu nevidim. Aj tak vnutri zomieram ovela dlhsie a bolestnejsie. Ako dalej?
znova, znova a znova tema ukoncenia zivota
majjca- naozaj, naozaj myslis ze je to otazka casu? ako vies ze cely zivot nebude mizerne zivorenie?
strasne nerad by som vyzeral ako nejake necitlive hovädo alebo nejaky odporny cynik, ale co je to prosim ta za dar tento zivot? aky by ti dal niekto na vyber pred tvojim narodenim tak by si to pravdepodobne odmietla, a v tvojom prispevku sa casto objavuje co ak, co ak, co ak, lenze to ti pramalo pomoze......a pises ze mam ist pomahat detom do Afriky, lenze ja nemam zaujem menit svet, ale ja sa chcem mat dobre, ja sa chcem citim prijemne a byt rad ze existujem, nechcem vyzerat ako sebec ale citim to takto......mne osobne nijako nepomaha ked sa pozriem na utrpenie inych ludi, a nepomoze mi ani to ked mi niekto povie ze ved ostatni sa maju horsie, a ci sa citim na prd? to nie je adekvatne oznacenie, ono je to mozno ovela zlozitejsie ako by sa mohlo zdat.....a co sa tyka tvojej uzkostnej poruchy, uprimne ti drzim palce aby sa to zlepsilo :)
skola a ludia, vzdy ked musim ist von do sveta tak je to pre mna tazke, ale nic extremne nerobim (v tom zmysle ze pre niekoho ineho by to bolo trapne zatazenie)
Ano mozno nebude nic, ale tym prides o cit o ktorym je tvoj zivot obohateny. Mas priatela, si zalubena? Mozno raz budes mat deti, chces prist o tie krasne pocity? Mas pravdu, potrebujes nieco ziskat aj spat, ale ono sa ti to potom vrati, ak skoncis tu skolu, potom budes zat plody svojej dlhorocnej prace, len vydrz...ja som tiez chodila na vysku a tiez som mala presne tie iste pocity...ono to vsetko prejde a o niekolko rokov budes riesit uplne ine veci uvidis...
VitaminD - môžeš mi povedať, čo také musíš robiť, že ťa to tak unavuje a vyčerpáva? Ak je to také strašné, tak nechoď na 100% ale poľav.
aky je zmysel zivota? rozsirit svoj genofond...cize skor ci neskor splodit dieta, ktore ponesie nase geny...to by malo byt vsetko, potom by sme mali byt spokojni...
majjca- ah. ja viem ze detti v afrike a tulene v antarktide by zboznovali moj zivot. A ja si uvedomujem, ze je to luxus. Ale naco mi je vsetko materialne naokolo ked vnutri je nic? rada by som zila v chatrci bez noh a umierajucou rodinou, ak by som bola stastna. A ta prva veta, ktora ma trochu nahnevala- JA BOJUJEM!!!!!! bojujem kazdy den, stale, pretoze zitie nie je to, co chcem! bojujem, pretoze sa nevzdavam a pretoze (doteraz) som prezivala na myslienke, ze ,,zajtra sa moze nieco prihodit". Ale neviem, ci to poznas, no je cas, kedy ti zivorenie z tejto nadeje nestaci
a potom otazka, kolko utrpenia clovek znesie? KAm to ma az zajst? Najhorsie na tom je, ze popritom musim makat na 100%, aby som si udrzala nejaky zivot. Co by som dala za to keby som mohla cely den lezat v posteli.. Ale nie, ja musim splnat vsetky tie pre mna tazke naroky od sveta, pritom vsak nedostavam Nemam pocit ze nieco dostavam spatne za tu namahu. Nijaka radost. Rada by som sa tesila aj z nocnej oblohy, ale nedokazem to.
Nemam energiu riesit, co bude po smrti, aj ked ani nahodou nepodlieham nejakym nabozenskym predstavam. Ale predstavujem si, ze nebude nic (oproti sucasnosti je to +) alebo nieco dobre (oproti sucasnosti je to plus). ak by to bolo horsie ako teraz, alebo nebodaj nekonecne peklo... neviem. nemam na to co povedat.
Ja si myslim, ze je zbabele vzdat sa bez boja. Myslis ze ostatny ludia sa netrapia? ja sa napriklad uz nejaku dobu trapim s uskostnou puruchou, rano s nou vstavam a vecer zaspavam. Mozno sa to nikdy nezmeni, mozno ano a zajtra bude lepsie, alebo horsie? Chcem tym povedat, ze nikdy nevies co sa stane zajtra a ja sa o ten zajtrajsok nechcem pripravit. Co ak to bude najkrajsi den v mojom zivote?
ja si myslim ze zivot je dar a mali by sme ho zit tak, aby sme s nim boli spokojni, aj ked okolnosti nam to niekedy nedovolia to ano. Ale nikto nepovedal, ze nemoze byt lepsie, citis sa nevyuzity, nepotrebny? tak sa zober a chod pomahat detom do Afriky, mozno ked uvidis tu biedu a neludske podmienky, tak pochopis co je to boj o zivot.
Ja si myslim, ze mame vsetko, mame jedlo, mame teplu postel, mame rodinu , priatelov mame vsetko...ako sa budes citit potom, ked to nahodou statis, ked uz teraz sa citis na prd?
porozmyslaj na tym a zi!!!
majjca, ale tu vobec nejde o to ze vyoka skola alebo nieco podobne, tu ide o to ze ked vs skoncis vsetko bude presne tak isto.....hlavny problem aspon u mna (neviem ci to tak citi aj vitaminD) je jednoducho v tom, ze zivot ako taky nema ziaden vyssi zmysel ani nic podobne, a z toho prameni u mna ta bolest, mozes sice povedat ze mu mam dat ja nejaky zmysel, o to sa aj snazim, sportujem, hram na gitare, vela citam, mam par vybornych priatelov ale aj tak tu je to vedomie celkovej nezmyselnosti vsetkeho, ktory sa da sice zahnat ale iba na kratucku chvilu a bolest sa opat vrati, mozno este silnejsia ako predtym........a teraz co je lepsie, donekonecna znasat to utrpenie, alebo sa radsej vzdat?.....som na pochybach, ale samovrazdu asi odmietam.
