Ahojte. Mnohi z Vas sa mozno najdu uz aj v nazve tejto temy tak ako aj ja. Preco som tu je fakt, ze ma v poslednej dobe trapia rozne otazky v zivote a neviem ci robim chyby ja, alebo moji rodicia, alebo obe strany naraz, resp. je to dosledok generacnyhc rozdielov, ktore su prirodzene. Ide o to, ze mam 26 rokov a uz 8 rokov zijem mimo rodicovskeho domu, aj kvoli skole ale aj preto ze pracujem mimo domu. Cely problem zacala asi pred 5 rokmi, kedy som si nasla priatela. V tom by mozno problem nebol, islo skor o to ze v tom case bol moj priatel v rozvodovom konani, pretoze mu nevyslo jeho prve manzelstvo, kedze jeho byvala manzelka nemala zaujem zakladat si rodinu a zila akosi len sama pre seba a nie pre oboch. Ale nechcem tu rozvadzat tento pribeh. Ide skor o to, ze moji rodicia aj ked to nechcu povedat nahlas maju krive oko na mojho priatela uz aj pre tento dovod. Len aby bolo jasne, som s priatelom uz 5 rok, potichu sme si povedali, ze sa chceme casom zosobasit a symbolicky som dostala aj prsten, inak povedane zasnubili sme sa sposobom, ze sme to este neoznamili rodicom, ale mame v plane sa vziat, ale nie hned do roka a do dna ako je dobrym slovenskym zvykom. V prvom rade si chceme s priatelom kupit byt, aby sme mali priestor na zivot a hlavne na zalozenie rodiny. A tu zacina cely problem. Vzhladom k tomu, ze moj priatel celkom pekne zaraba, snazili sme sa usetrit co najviac financii samozrejme aj spolu so mnou aby sme si mohli zobstarat byt bez hypotekarneho uveru. Rodicia vsak o tom nechcu ani pocut, aby sme si kupili spolocny byt pred svadbou a hlavne vtedy ked nepojdeme rovnakym dielom, lebo ze ked sa budeme rozchadzat tak to bude problem. Podla ich slov je vlastne lepsie zobrat si hypoteku aj na 20 rokov len aby sme isli kazdy rovnakym dielom, alebo urobit predmanzelsku zmluvu aby som v pripade rozchodu nebola bez byvania. Viem, mozno je v tom kusok pravdy, ale som totalne demotivovana a nemam chut hadat sa s nimi. Myslite si, ze je mat partnera, ktory sa chce postarat o to, aby sme si mohli konecne zalozit rodinua nie v podnajme take zle? Mam svojich rodicov rada, ale ked pocujem taketo nazory a v nich kus rozhorcenia ako keby som robila neviem co strasne aj s mojim priatelom a pritom sme slusni ludia, ktori maju snahu zabezpecit svojim buducim detom aspon to, aby sa mali dobre. Som zo toho zufala, prosim Vas povedzte mi, aky mate na to nazor, lebo sa nemam s kym poradit a s rodicmi sa to riesit neda, lebo to vedie len ku neprijemnym situaciam..ďakujem
názorové nezhody medzi dospelými deťmi a ich rodičmi
No vidis tak asi si si zasluzila aj starostliveho priatela :)
Takze sup hladat byt a plodit deti nech sa mamka tesi na vnucata a rychlo sa vylieci.
Nazor niekoho ineho na teba, by ta nemal co zaujimat a nech je to kludne aj nazor tvojich rodicov.
Ano si ich dcera a chcu ta ochranit pred sklamanim a problemami ktore by vznikli, ak by ste sa neskor rozisli, ale nemaju ziadne pravo ti prikazovat ako zit, pretoze je to tvoj zivot a nak to dopadne ako chce vedz, ze to bude tvoje stastie, alebo naopak tvoje sklamanie a bolest, ja dufam a zelatim ti aby to dopadlo co najlepsie. Tvoji rodicia to musia prijat. A nazor ze hypoteka by bola lepsia moznost ako keby ste na to mali setrit (ci uz rovnakym podielom, alebo nie) je velka hlupost. Vela mladych ludi, co si chcu zalozit rodinu ale su nuteni si zobrat hypoteku lebo by na to nenasetrili ani za 10 rokov, by si to s vami vymenilo.
Vidím, že ste zareagovali mnohí a musím sa priznať, že čitať Vaše prípsevky je pre mňa veľmi poučné. Avšak, cítim tu mnoho viet v ktorých je veľmi veľa sklamania. Chcem Vás ubezpečiť, že ja nebagatelizujem, už dávno nemám ružové okuliare, v podstate keď som sa s mojim priateľopm zoznámila neviedla som úplne klasický vzťah, plný romantiky a motýlov v lone. Boli sme kamaráti a dokonca som sa snažila obom pomôcť manželstvo zachrániť, aj keď to znie asi čudne, ale poznám aj jeho bývalú manželku a veľmi som môjmu terajšiemu partnerovi chcela pomôcť vyriešiť situáciu, v ktorej sa obaja nachádzali, no aj tak to nepomohlo, akurát tak, že sme si obaja s mojim priateľom našli cestu sami k sebe. Ja osobne som bola vychovávaná v kresťanskej viere, ale verte či neverte, odlúčenie od rodiny ma veľa naučilo a tiež selektujem, čiže ja by som tu vieru vôbec neplietla, to už ideme do iných rozmerov. Celé to možno vyznie, že mám len 26 a nemôžem o živote nič vedieť, ale nie je to tak, keď moja maminka ochorela na rakovinu skoro som sa zrútila, pretože si myslíte, že sa v takom mladom veku nemôže nič stať a zrazu zo dňa na deň pochopíte opak, predovšetkým keď ide o život. Zakaždým keď som na onkológii chápem krutosť života a nič si nenahováram. Momentálne tu však riešim otázku, či sa zachovám správne ak pristúpim na to, že môj priateľ kúpi byt za svoje a ja sa do toho bytu jednoducho nasťahujem. Nikdy som totiž nebola pôžitkár a všetko som si musela v živote zaslúžiť. Tak ako píše malickasom, v dnešnej dobe nie je taký problém ísť do banky a požiadať o hypoteku, ale z pozície ženy, ktorá sa chystá isť na matersku dovolenku mi to príde ako úplný nezmysel, pretoze by cele bremeno aj tak prešlo na mojho partnera, nehovoriac v situacii ked na to spoločne nie sme odkazaní. Mne to proste príde hlúposť, nehovoriac ked za 30 rokov preplatim hypoteku o 100%. Môj priateľ by to nikdy nedovolil. Zmietam sa tu medzi dvoma svetmi, svetom mojich rodičov, ktorí žijú svojimi tradíciami (aj keď viem, že sú správne,a mojich rodičov si nadovšetko vážim ale bohužiaľ doba je dnes iná ako v 70. rokoch)a svetom toho čo sa deje dnes...
na druhej strane nevieme, ako to bolo pri rozvode naozaj. mozno jej nechal vsetko, lebo mu nic nepatrilo.
za 5 rokov najma nemusi nastat ta klucova situacia, ktora ten charakter preveri. 5 rokov je uplne nic. ja som napriklad musel cakat 10 rokov. a este stale otvaram usta, ze co sa to vlastne stalo a s akou obludou som to zil.
na druhej strane uznavam, ze to ako sa zachoval sonickin partner pri rozvode, je neobvykle a urcite mu za to patria plusove body.
by si sa cudoval, ako velmi sa dokazu ludia zmenit
ja to beriem a netvrdim, ze bude cely ich zivot zarucene jedna velka romanca, to nezaruci nikto...ale napr. uz spominany rozvod nemusi vzdy prebehnut tak, ze zena zostane s detmi na ulici...vid. priklad prveho rozvodu...a poznam plno takych pripadov kedy sa v relativnom pokoji a klude rozisli, bez nejakych majetkovych natahovaciek...ale to je o tom ci toho cloveka poznam ked si ho beriem...a ano, moze sa stat vselico, ale mam zato, ze charakter cloveka sa nemeni a musel by byt sakra dobry herec, aby vedel 5 rokov hrat divadlo
co sa tyka tej praktickej stranky tak predsa na liste vlastnictva budu obaja
rony, laska je slepa. kolko zien takto verilo, dalo do toho vsetko. potom muz zacal pit, zacal byt nasilny, a zena nemala kam ist, co dotycny samozrejme vyuzil aby ju drzal v sachu. teraz vsetko vyzera idealne. takto to bolo aj u tych zien...netreba byt uplne slepy a treba si trapne a racionalne nechat zadne dvierka. aj kvoli dietatu.
podla mna je prirodzene, ze ked lepsie zaraba, tak sa chce vyraznejsim podielom podielat na kupe nehnutelnosti...okrem toho pises, ze ste setrili obaja, takze je v tom aj tvoj vklad...a on to podla mna uz davno nerozlisuje na jeho a tvoje, ale hovori o vasom...jemu to zrejme pride samozrejme, lebo to robi pre teba, pre deti, ktore chce a pride mu to tak samozrejme ako to, ze sa o vas postara pocas tvojej materskej...s tou hypotekou je to podla mna len akysi nasilny pokus vyrovnat sa mu...ale naco? a sama este priznavas, ze nato nemas...a teda co, ty si ju vezmes, ale platit ju bude on? ved to nema logiku a sama to vies...ver mu a ver svojim pocitom...osobne si myslim, ze keby nebolo rodicov (aj ked je prirodzene, ze ich to zaujima, trapi) tak ta taketo pochybnosti nezmahaju
Zamyslela si sa nad tym,preco on neveri tak tebe ako ty jemu a neprepise na teba pol bytu?
