Mali ste / Mate vztah, do ktoreho ste sli z rozumu? Nemyslim ziadne financne a podobne dovody.
Mam za sebou niekolko nevydarenych vztahov a mozem povedat, ze je to hlavne moja chyba. Islo o permanentne ten isty typ muza a zrejme aj z toho vyplyval opakovany neuspech.
Som uz nejaky cas sama a v mojom veku by som uz rada pomyslala na nieco trvale. Uz dlhsiu dobu mam kamarata, s kt. sa obcas stretnem a vyborne sa s nim porozprava. Dotycny mi jasne dava najavo, ze ma zaujem, ale je natolko taktny, ze to neprehana. Takto to funguje uz dlhu dobu. Viem si ho predstavit ako skveleho partnera, cloveka do zivota, bohuzial ma vsak vobec nepritahuje. Castokrat nad nim rozmyslam a viem, ze by mohol byt oporou, kt. hladam a hlavne, ze je to clovek na vazny vztah.
Na druhej strane si vravim, ze by to bolo odo mna maximalne sebecke ist do vztahu s takymito dovodmi, lebo on si zasluzi cloveka, kt. bude lubit :( Potom si zase vravim, ze je dolezite, ze sa s nim citim dobre a vsetko ostatne pride neskor. Vela zvazujem. V poslednom vztahu som sa dost popalila, takze velmi lahkovazne sa mi do vztahu nechce.
Mate skusenost s podobnou situaciou? Aky je vas nazor?
Moze byt vztah z rozumu stastny?
suhlas s bubu a s annikou.
ja som tiez chodila chvilu s chalanom, s kt. mi bolo super, mali sme vela spolocnych zaujmov, kecali sme donekonecna. vyznal mi lasku, zboznoval ma, doprial by mi cokolvek. ALE ja som ho nelubila, no dala som mu cas (4 mesiace cca), a nic sa nezmenilo. casom mi zacal liezt nenormalne na nervy tym, ako sa snazil, ako nekaceptoval hranice, a dopadlo to hrozne. zamotali sa do toho emocie, nakricali sme na seba, on nechapal mna a ja jeho. strata casu...
uz by som do takeho niecoho nesla, je to pre mna velke memento. ublizila som jemu aj sebe, lebo ja som stale tuzila po pravej laske, a on nou nebol, co vedel, a stale ho to zralo. a ked sa ta clovek po 20-tykrat opyta, ci nam davas este sancu (my sme sa stale pohadali preto, lebo on to tlacil svojim smerom), mas chut ho vyfackat...
cize - vztahu bez lasky hovorim jasne NIE
Dakujem za vase nazory. Je to naozaj individualne, ale ja tomu chcem dat sancu. Uvidim, mame spolu travit novy rok. Napisem vam, ako to nakoniec dopadne :)
Inak uz ked sme pri tych 20tkach, -huhu-, nie si ty nahodou z tych muzov, ktori si neodpustia poznamky tohto typu, ale keby na to mali, tak by ochotne takuto 20tku financovali? ;)
mala som raz podobnú situáciu. V našom vzťahu by bolo všetko okrem lásky z mojej strany a iskry. Nechala som to radšej tak, a teraz viem, že to bolo dobré riešenie. I keď to bol asi jediný chalan ktorého mali moji rodičia radi. Dneska má inú priateľku sú spolu už slušnú dobu a maximálne sa k sebe hodia. Viem, že keby som s ním ostala, tak by nikdy neprišiel k tomuto šťastiu ktoré našiel neskôr. Ak keď som na začiatku trocha žiarlila. :-) Ale po čase prišiel aj do môjho života človek, ktorý mi presne vyhovuje povahovo. Ja by som sa do vzťahu bez lásky a bez sexuálneho napätia proste nepúšťala. Je vysoká pravdepodobnosť, že to nebude klapať aj keď samotný vzťah by nebol zlý. Vzťah dvoch ľudí nie je založený len na tom či sa vedia porozprávať. Časom by si si podľa mňa aj tak začala hľadať muža, ktorý by spĺňal tvoje predstavy, a potom by si tohoto dobráka iba zranila. Nedávaj sa s ním dokopy práve pre to, že ho máš rada.
Nie je to nic vynimocne. Ved sa len pozri , kolko 20-rocnych zien sa zamiluje do 90-rocnych muzov.
vztah z rozumu nemoze byt stastny, lebo budes frustrovana z toho, ze ti chyba laska od srdca. ak by to malo dopadnut stastne, tak potom v tom pripade, ak by sa ta laska dostavila. a to je mozne, ale nikto ti to dopredu nevyvesti.
Marina, vezmi si takú Indiu. V ich kultúre sú všetky manželstvá z rozumu. Či fungujú šťastne neviem, ale fungujú. Zaujalo ma vyjadrenie jednej indky, ktorá povedala, že zaľúbenie (to čisto emocionálne) nemá čo v manželstve robiť, dôležitejšie sú iné veci. Ale to je do veľkej miery ovplyvnené ich kultúrou, oni fakt lásku v manželstve nehľadajú a ani nečakajú. Rozumejú si, rešpektujú sa, pomáhajú si, spoločne sa starajú o rodinu, vychutnávajú si život a veci berú tak ako sú. Bez zbytočných emócií.
Čo sa týka toho sebectva (že kamarát by si zaslúžil babu, ktorá ho bude ľúbiť) - uvedom si, že kamarátovi sa páčiš TY. Páčiš sa mu fyzicky, povahovo, proste taká aká si celá. Ak budeš k nemu úprimná, možno mu budeš stáť za to (za vzťah), aj keď ho neľúbiš. Ako si spomínala aj ty sama - je plno vzťahov, ktoré začínajú veľkou láskou (alebo skôr zaľúbenosťou) ale nič nevydržia.
Skús to. Skús, či by ste dokázali spolu fungovať vo vzťahu, či ti po čase nebude odporný.. a uvidíte obaja. Spoznávajte sa. Čas ukáže, či sa dá fungovať vo vzťah u z rozumu alebo nie.
Veľa závisí aj od tvojej zrelosti - či si dokážeš vážiť partnera; či budeš mať chuť robiť veci, ktoré ho potešia; či sa dokážeš povzniesť nad veci, ktoré ti pôjdu na nervy; či vieš, čo chceš vo vzťahu.. s láskou toto všetko ide ľahšie, ale určite sa to dá i bez zaľúbenosti. A ono tá skutočná zrelá láska nie je len o emóciách.
ved prave. Ak niekoho odmietame len preto, ze nezapada presne do predstav o partnerovi, ale ma povahovo vsetko to, co ocakavame, potom je to len otazka casu.
Neviem, ci ide o problem v komunikacii, rozumieme si. Teme vztah som sa vsak vzdy uspesne vyhla.
ja som sla do vztahu z lasky,, postupne to bolo z rozumu a teraz sa ho uz nemozem ani doktnut. mozno sa casom do neho zamilujes..ale ak ta nepritahuje,tak to bude len horsie
Laska je slepa, ale sunka v obchode nieco stoji:D
Zvyknes si princeznicka:D
