Zdravím Vás, určite ste sa už všetci pohádali so svojou matkou. To je bežné.. no ale povedzme si, že tak primerane. No u mňa je to hrozné. Začína to vždy so školou, že sa neučím...dobre nemám čisté 1 ale na dvojky to vytiahnem vždy. mám akurát 3 z matiky na konci roka.. ale tie jej ponižujúce nadávky, že som debil, sprostá, zdebilnetá, \"glupa\", krava, koza a este neviem čo, \"zabiť ma je málo\"..ja to už nevládzem takto žiť. Mám priateľa, viac než rok, keď jej treba urobiť službu, tak ho miluje najviac na svete, ale ked má nervy (ona dosť často) tak vždy mi vyčíta, že som decko ( mám 17 ) a netreba mi frajera, lebo že sa neviem sústrediť a za také debiliny ma doslova \"spičuje\" ( sorry za výraz) ako že som \"devla\" lebo som svojej dvojročnej sestre zabudla dať pred spaním dolegumičku z vlasov... rozmýšľala som že by som prestúpila zo školy a išla na internát, do priateľovho mesta ( Prešov) a vypadla z domu.. ja to tu už nevydržím... prosím Vás, čo mám robiť...
Problém s mamou
zlat moje drž sa ...mala som rovnaký rpblém nikdy som nepočula slovku lubim ťa alebo čosi iné. vždy som utekala von a bola som dieťa ulice len aby som nemusela doma trčať a počúvať hádky. mamina má ozaj nejaký probl=m, možno to bude peniažkami? ale asi nie alebo jej asi proste vadí že tatino je v zahraničí a takto si to vybíja na vás. skús sa s ňou porpzpávať, ak by i to nešlo. skús jej normálne napísať list. tam sa človek viac otvorí, keby si jej to nevedela povedať. napíše jej či poveď čo ťa trápi aale hlavne keď bude mať fajn náladu. skús sa je spýta ť čo ju žere, alebo ma napadlo....chodí ona niekam sa odreagovať? skus ju nahoviriť nech vybehne niekam na kavu s kamarátkami...si dosť velká a o sestru sa postaráš na 100 %.
vieš možno od veci ale pokaždé som si hovorila že takto sa vživote nebudem správať k svojmu decku. a ver či nie. možno mu občas vynadam ale teda s mierou aale nie je nič krajšie ako keď ti 10 ročný chlapec (syn) povie maminka ty si najlepšia na svete a denno denne si navzájom rozprávame že sa lubime a hlavne teda on a utvrdzuje sa v tom teda asi že hp ozaj lubim. a ver že vela krát na neho nakričím a kolko krát sa aj urazí a potompríde a povie mi prepáč mami....či je to za známky za bordel lebo ten je pre neho tipický.....
a keď mi už on povie.....či by som nemohla u nich v škole robiť učiteľku tak že dovi dopo. to mám dosť. ja čo by som nemala asi nevy na tie decká, a čo ledva prešlo učňovku :-).
u ocka podpora ziadna...ona ovlada aj jeho... ale dakujem za vypocutie :) keby sa nieco zmenil ( no len k horsiemu predpokladam ) tak si zase vylejem srdce...
za tym bude nieco viac. Ona ma tiez pravo na problemy. Nuz len asi ich zle riesi. Tvoja mama ta urcite lubi. Mozno ma nejaku neurozu. Velakrat rodicom vyletia z ust slova, ktore neskor lutuju. Mozno ked pride ocko domov by stalo za to sa s nim porozpravat o mamke, ze ked nie je doma, tak je to zlé. Nech sa s nou skusi rozumne porozpravat, ci nema nejaky problem. Krik a budchanie dverami nikam nevedie. Hm? Skus to este vydrzat aspon kym neskoncis strednu skolu. Potom mozes pracovat alebo studovat a popritom brigadovat a zaroven sa odstahovat bud na intrak alebo k priatelovi. Moc ti drzim palce.
..priatelova rodina je uplne uzasna... za ten rok mi dali viac lasky ako moja mama.. ale vies, dnes sa moja sestra pokakala do gatiek, ona na nu vrieskala ze ju zabijee a ze ako je mozne ze ma take debilne deti.. :-( moj ocko, pracuje v zahranici a skoro nikdy nie je doma.. mama ovlada aj jeho... u nas velakrat padaju nadavky ze oco je ch*j, ko**t a take..my sme vsetci "debili" len ona je super...
Ahoj.
Nieco podobne som si prezila aj ja. Az na to, ze ja som sa teda ucila (resp. vobec neucila) horsie.
Tiez sme sa s mamou hadali a tiez som mala vtedy priatela.
Vsetko som to roky vydrzala, dnes je to celkom ine. V prvom rade som velmi rada, ze som neodisla taka mlada k priatelovi, pretoze v tej zalubenosti som na nom nevidela chyby, ktore by mi na nom ako manzelovi velmi vadili. Ked som zacala chodit na vysku aj mama zmenila svoje spravanie. No najviac mi vo vztahu k mame pomohla psychologicka, teraz mame skvely vztah. Viem, ze je to tazke, no aj mama ma asi vela roboty, ked mas malu sestru. Skus ju trosku pochopit. A ked sa bude hnevat za znamky, tak jej s kludom (ale nie drzo) povedz, ze nech to necha na teba, ze aj s horsimi znamkami vystudovali a ty sa predsa snazis. Povedz jej, ze ju chapes, ze ma vela prace, ale ze ti jej krik a vycitky, ktore vznikaju zrejme tym, ze sa o teba boji (o tvoju buducnost) ublizuju.
Vies, niekedy miesto reagovania na krik krikom stacia tie zazracne slovka "ano, chapem ta, ale pozri sa na to trosku aj z mojej strany". To cloveka ukludni, pretoze prave v takej situacii caka, ze jej budes krik opatovat.
A co otec? Nic o nom nepises.