Vsetko sa mi zda jednotvarne, vsedne a nudne. Jednotlive dni sa podobaju ako vajce vajcu, ludia pouzivaju rovnake vzorce spravania, vsetko je akokeby dopredu naprogramovane a nik nevybehne zo zabehanych kolaji. Nic nie je pre mna zaujimave ked som to predtym uz 100-krat robila. Najhorsia je pre mna komunikacia s ludmi. Mam pocit ze stale pouzivame tie iste slovicka, slovnu zasobu obmedzujeme a rozpravame sa o tych istych veciach dookola uz pred tym 100 krat omielanych..Vsetky tie dokola opakovane vety akokeby cim dalej tym viac stracali na svojom vyzname ale najma zaujimavosti..
Viem ze tymto sa trapi vela ludi.. dokonca ani neviem vyjadrit co ma trapi, lebo to neviem ani z 1 percenta slovne vyjadrit ..toot je len nejaky zlomok..
Stereotyp
nepokoj
nepokoj
ano :) ja skusam nove veci aj sa snazim viest nejake zaujimave rozhovory s ludmi, vela citam,...
ale to akosi nie je vychodisko
myslim ze sa treba zmierit s tym co je , lebo vzdy sa vsetko bude opakovat
napr. pridem a rodicia sa ma opytaju ako sa mam ..myslia to uprimne ale aj tak chcu pocut len dookola opakovane "dobre" a ked odpoviem inak vyvedie ich to z rovnovahy a nepaci sa im to..
lebo aj to "dobre" skryva v sebe vela a a rada by som sa im vyrozpravala obsirnejsie ale oni o to nemaju zaujem..
alebo tu na fore kolonka -psychicke problemy
na vsetko ti poradia psychiatra alebo psychologa ..alebo si robia srandu
cennu radu najdes minimalne
jajka001_
vies co, v poslednej dobe mam presne ten isty pocit
asi to bude nudnym zivotom
a skusila si bavit sa aj o niecom inom, alebo skusit nieco nove? uz len preto aby bola tema na rozhovor :)
