ahojte
mam 22 a 4mesacny vztah.Problem je, ze som niekedy az chorobne ziarliva a nielenze tym zneprijemnujem chvile partnerovi ale hlavne sebe.Nas vztah totizto funguje na dialku /100km/, vsetko je tak ako ma, viem ze ma partner nepodvadza, poznam ho, velmi ma lubi a som si stopercentne ista v tom ze je vsetko v poriadku, ale predsa ziarlim a vobec to neviem ovplyvnit.Este sa nepoznam s niektorymi jeho priatelmi.Velmi ma to stve, ak s nimi niekam ide a na druhy den mi povie ze z flamu odchadzal o siestej rano.Uz neviem co mam robit.Viem ze ma nepodvadza ale predsa mu nedoverujem a mam sa zakazdym co niekam s niekym ide, chut nastvat. Dost casto sa s nim vtedy pohadam lebo to jednoducho nedokazem zniest a potom ked je prec, prerevem pol dna.Uz mi to lezie na nervy, neda sa mi sustredit na nic a som z toho mimo nasledujuce tri dni, kym sa konecne skludnim. Uz neviem co robit :// vadi mi uplne vsetko, staci ze sa mu ozve nejaka kamaratka alebo byvala spoluziacka, proste... ://// psycho. Neviete niekto co s tym? Ja som sa s nim o tom rozpravala, vydiskutovali sme si to, on mi povedal ze sa nemam absolutne nicoho bat, ze ma lubi a ze mam respektovat predsa, ze ma stale svojich kamaratov tak ako on respektuje tych mojich. :/
az chorobna ziarlivost
ASDASD, mas problem so sebahodnotenim, urcite by si to mala riesit psychoterapiou. Takymto prezivanim vztahu si zakladas na dalsie problemy v zivote, budes sa zozierat a trapit.
Maoam,tpch.. neviete si predstavit co vsetko by som dala za to aby som to dokazala vsetko brat s takou lahkostou a nadhladom ako vy.Fakt som si nikdy nic viac nepriala ako toto.Je to fakt nanic zit, ak to mam tak napisat, sama so sebou. Lebo je to otrasny pocit co ma zoziera od rana do vecera a namiesto toho aby som sa tesila zo vztahu, z toho ze ma niekto lubi, ze mam cloveka ktoremu fakt na mne zalezi, sa len vacsinu casu aj tak trapim a zaoberam tym,ze to vsetko raz bude musiet skoncit.A uz mi aj mama vravela ze som strasny clovek,ze som vkuse na niekom zavysla, ze s tym mam nieco robit.Ale preboha ja neviem co, ten pocit ma zabija, neviem sa s tym vyrovnat.Partner ma moze aj sto krat ubezpecit ze ho nezaujima nijaka ina,mozno sa za par dni ukludnim,cas od casu pride nejaky krajsi den,vtedy som ako vymenena,uplne sa tesim zo zivota a potom mi to zase vsetko pokazi tym ze "v piatok ide s kamaratmi na nejaku oslavu kohosi narodenin".A vikend v p...lebo ho cely prerevem a malokedy je taka moznost ist tam s nim. Okrem toho sa aj bojim ist s nim niekam medzi ludi, ktorych on pozna od mala a ja neviem poriadne ani ich mena.Citila by som sa tam asi menejcenna a ak by sa tam bavil s nejakymi spoluziackami, no amen tma.Neznasam sa, ja viem ze by som sa nad to mala povzniest a ak sa rozhodne ist za niekym inym tak to nezmenim a vpodstate, ani by som nechcela.. ale nezvladla by som to. Naozaj velmi lubim a nechcem ho stratit, neviem si predstavit ze by ma nechal.
tdhfgrtghbgr ,,, o facebooku ani nehovor.Staci ze mu na nastenke vidim nieco od nejakej baby,uplne nevinne, uplny odvec a uz sa spravam ako najvacsia mrcha na svete a robim mu vycitky,boze :/ je to fakt tazke s nami,moj by vedel porozpravat. A ten pocit si uplne vystihla. Tiez ked sa vrati z nejakeho zuru, neviem uz ani, ci som smutna, nervozna alebo nastvana na neho a keby som mala moznost mu urobit naprotiven,isto by som mu daco spravila.
tak chlapa nezmenis vobec, ziarlivostne sceny ta len strapnia pred nim a potom si este za hysterku a hlupanu, ak si ta dovtedy aspon trocha vazil, po ziarlivostnych scenach upadnes totalne
suknickar ostane vzdy suknickarom, bude to robit tajne alebo naschval, aby ta vydrazdil, taky podvedie aj Miss Universe, proste zena moze byt akakolvek uzasna, aj tak ju podvedie, lebo to ma v sebe
No presne, kazdy zije sam za seba, kazdy ma denne pred sebou moznost volby. Ked mas chlapa suknickara, mas dve moznosti-bud sa s tym zmieris a znizis svoje sebahodnotenie este viac, alebo ho nechas. Ale muza nezmenis a ani ziarlivostou ho nepriputas k sebe...
ta vasa vlastnost ci problem ci ako to nazvat je uplne zbytocna, lebo je proste nemozne, aby vam niekto patril, nemozne, aby ste mali nad niekym inym kontrolu, na svete je par miliard zien, takze je dost tazke zariadit to tak, aby sa ziadne nevyskytovali v dosahu vasich priatelov...
skoda plytvat energiou a trapit sa pre nieco, co nie je mozne ovplyvnit
aj tak su vsetky vztahy len docasu a ked muz chce inu, tak ho nezastavi nic, ked chce teba, nic mu nezabrani, aby videl iba teba
trocha sa uvolnite, bude sa vam zit lahsie
nemozete zavisiet tak od inych ludi, to vas dorazi
Mne by bolo vlastne uplne jedno, aj keby mu na FB nahe fotky zeny posielali. Asi by som sa na tom zasmiala. No a keby sa rozhodol nejakou z nich ma nahradit, tak OK. Tvoja volba, nech sa paci. Ja by som to rozchodila.
Ziarlivost je nieco, co ja osobne nikdy nedokazem pochopit. Proste do tohoto pocitu sa neviem vcitit, lebo som ho nikdy nezazila.
lebo sa obavas konkurencie alebo preco?
suhlasim, FB je blud
Ja osobne sa nebojím ničoho,ja len neznesiem ženské pohlavie v blízkosti môjho priatela,to som uplne na nervy,a ešte ked mu vypisujúúú,a ten facebook otrasný,no ja by som ho zrušila.
coho sa to vlastne tak bojite?
