Ako sa da naucit prestat sa zaoberat, trapit, riesit ostatnych? Prestat sa trapit tym, co si mysli. Aby mi nevadilo byt ticho v spolocnosti ked chcem byt, aby som vedela povedat co chcem a aj keby som to pokaslala, necitit sa ako po porazke? Viem, ze to ide predovsetkym so sebavedomim, ale ja o sebe nemam zlu mienku, som so sebou pomerne zmierena, no po rokoch a rokoch socialnej disbalancie, nikdy som nemala uplne utriedeny vztah k ludom (,,snazit sa prisposobovat? snazit sa so vsetkymi skamaratit? kaslat na nich? dokazem byt sama?), a teraz s vysokou skolou sa mi jasne ukazalo pred ocami, ze mam zanedbanu cast, ktoru musim zlepsit. A to je komunikacia. Uz som zistila, ze samota je pre mna velmi prirodzena, ze mi nechyba nekonecna spolocnost a ze ak sa najde niekto, kto za to stoji, tak dokazem byt verny, zabavny, originalny atd. priatel. V podstate viem, co chcem. chcem sa odosobnit od tej vecnej neistoty medzi ludmi. Nepoznate nejake... treningove kroky, nejake texty, ktore by mi pomohli dosiahnut to, co rozumovo viem, ale prakticky neprecitujem? Ze aj ked viem, ze mi na tom nema co zalezat, tak ma z toho (aspon chvilu) zviera zly pocit. DAkujem
kaslat na ostatnych
urcite su niekde kurzy asertivity, ja mam tiez niekdey problem povedat nie a niekedy sa pristihnem, ze sa spravam tak, aby sa iní necitili blbo, aj ked sa pri tom blbo citim ja :)) a tiez chcem na tom popracovat