CITIM sa tak nanic,mam 39rokov o 2roky starsieho priatela,ktory ma nadovsetko miluje,ale ma vela problemov v zivote.Sme spolu uz skoro 2roky,ja rozvedena na inv.dochodku s podlomenym zdravim,no napriek tomu sa snazim a privyrabam si s kadecim,len aby som uzivila deti,mam vlastny byt,ktory mi pred rokmi kupili rodicia.On nema prakticky nic,podnajom v Ba,kde si zacina budovat firmu,sam z nicoho,ma dlhy,casto striedal zamestnanie.Z rodiny nema nikoho okrem sestri,ktora je s nim v styku,otec a brat sa s nim nebavia.Ma jedneho syna a je rozvedeny.Velmi pobozny clovek schopny pomahat hocikomu aj na ukor seba,doteraz vela doplacal na ludi,ktori ho vedia zneuzit..zneuzit jeho dobrotu.Na vikendy chodi ku ne byvat,za pol roka mu vyslo asi raz mi dat do najmu,na stavu nieco da.Jeho syn zvykne prist tiez ku mne na jednen=dva dni,no zacina mi aj to vadit.Dost casto sa skriepime za hluposti a vacsinou aj tak potom uzna,ze ja som mala pravdu a ze mi dava zataz do zivota.On velmi veri ze sa mu zmeni zivot a bude financne podporovat aj mna,no ja uz nevladzem niekedy verit.Co am robit?
