životné rozhodnutie, kt človek môže neskôr aj oľutovať

Príspevok v téme: životné rozhodnutie, kt človek môže neskôr aj oľutovať
nepriznana26

Dobrý deň,

je lepšie zostať vo vzťahu, ktorý ma nerobí šťastnou, lebo iba ja sa ho snažím udržať nad vodou a priateľ si zatiaľ realizuje svoje životné sny a mňa berie, ako samozrejmosť, ktorej netreba nič dať, nič pre ňu spraviť, nebojovať o ňu, veď "tá samozrejmosť" ho aj tak nikdy neopustí..lebo....

Alebo si myslíte, že je lepšie odísť, ukončiť to, nájsť v sebe silu, je to predsa len veľké životné rozhodnutie.

Ukončili ste niekedy vzťah a ľutovali ste to potom?

Mám 5 ročný vzťah, s priateľom máme obidvaja 26 rokov, v našom vzťahu som vždy iba ja "bojovala o jeho záchranu", keď boli problémy...ale zas na druhej strane som aj sama problémy vyvolávala...svojou žiarlivosťou, potrebou som bola pre neho priorita.

ďakujem za všetky odpovede

Maoam

a na co to ty vlastne cakas? na zazrak? pacient napojeny na pristrojoch v kome tiez neskoci z postele vitalny a vsetko je zasa OK, rovnako ako ten tvoj skoro mrtvy vztah umelo udrziavany pri zivote tvojou zufalou snahou (a zbytocnou) je vies na co

ty sa trapis, on ti nic nedava, podla mna sa nerozisiel lebo je zbabely a nema este za teba asi nahradu

akonahle by sa objavil novy objekt, ktory by ho zaujal, mala by si e-mail alebo sms s tym, ze je koniec

nepriznana26

v poslednej dobe sa mi v našom vzťahu otvorili oči....

nie som totiž jediná nespokojná, cítim, že ani on nie je šťastný

Tak prečo to nechce zmeniť, prečo nechce pracovať na vzťahu. Ale na druhej strane som presvedčená, že ani neodíde, neukončí to. Je to "mŕtvy chrobák"

Vie, že som nešťastná, vie, že aj on je nešťastný (resp. nie je spokojný, nemá kľud)a predsa nič nespraví ani pre záchranu, ani pre definitívny koniec.

Každý by mal vraj začať od seba, mal by zmeniť svoj postoj. Asi už nebudem nič očakávať a možno jeho postoj sa tiež zmení.

Čím viac chcem, aby bol aktívny, aby o mňa stál, aby mu na mne záležalo, tým je pasívnejší. Aspoň doteraz to vždy tak bolo. A tie najkrajšie veci sa stávajú práve vo chvíľach, keď ich najmenej čakáme, to je pravda.

Len neviem, či nakoniec predsa len nezistím, že som mala pozbierať odvahu a ukončiť to.

Rebel

To musis citit sama vo svojom vnutri...Ale na silu drzat vztah asi nema cenu...to musia chciet obaja a nie len jeden...Sadnite si,porozpravajte sa...a...uvidite...ak pojdete od seba,uvidite,vi si chybyte,alebo nie...

natusa42

panebože,nemôžem dalej čítať ,že " doprosovala som sa mu " ,kriste pane ..ani keby bol niekto posledný chlap na planéte a mala by som zachovať s ním potomstvo ,aby nevymreli ľudia,tak v živote by som sa pred mužom nepokorila,som príliš hrdá ...a ty by si mala byť taká istá,chceš rozchod ?nech sa ti páči,kludne si bež,ja budem mať tisíc takých ako si ty..-toto by som spravila a povedala :) nesrala by som sa s ním ...
a pamätaj dievča zlaté ---nikdy sa nepros chlapovi,chlap sa musí tebe prosiť

jajka001_

nie, nebudes stastna, budes sa citit ako chudera. uvidis ze v okamihu ako mu das najavo ze ho mas na haku a odchadzas, az potom sa zacne snazit. ale len na chvilu. nevazi si ta, ludia si nevazia samozrejmé veci.