Ahojte mám 19rokov, a aj ja mám asi SF.
Vedela som už od malička, že so mnou niečo nie je v poriadku...Keď som chodila do škôlky bolo všetko ok, ale od nástupu na základnú školu som to mala v živote ťažké...už od prvého ročníka som preživala strašné muky, ktoré by ani dospelí človek nezniesol...Vždy som bola dieťa, ktoré je pri tele, rado sa učí a odlišovala sa od ostatných detí a teenagerov...V škole ma decká urážali, ohovárali ma, bili ma, vysmievali sa mi, a proste nemali na mňa pekného slova. Každým rokom sa to stupňovalo...baby mali horšie a horšie námietky voči mne..a chalani ma bili...síce som nedostala toľko bitiek dajme tomu dokopy 10 od chalanov, ale poznačilo ma to dosť...a keď sa k tomu ešte pridala aj ich puberta, keď som im pripadala veľmi škaredá a podobne...viete bola som pri tele, mala som vyrážky na tvári a podobne, a keď mi takto všetci robili zle nedokázala som sa na seba ani do zrkadla pozrieť...doma o nebolo bohvie čo tiež...rodičia uprednostňovali môjho brata. Brat a tak isto otec majú síce veľmi dobré srdce, ale sú dosť nervovo labilní...hlavne môj brat, od ktorého som dostávala bitky ako na páse, samozrejme že som si niektoré aj zaslúžila bo však súrodenci, to poznáte, hašterenie sa a podobne...;-) ale dosť z nich som si nezaslúžila...aj vlastní brat keď som bola malá mi vravel dosť zlých vecí..ako napr.že nie som jeho sestra alebo že ma nenávidí, a bol by rád kebyže je jedináčik. Samozrejme výchova našich rodičov pozostávala tiež s toho, ak niečo urobíš dostaneš...ako keby toho nebolo málo, tak aj rodina ma neznášala...bola som taká čierna ovca...neznášali ma, ohovárali ma, proste nebola som prijatá do ich \\\"kolektívu\\\"...no našťastie v tej dobe od prvej triedy som mala pri sebe naj kamarátku s ktorou sme sap odporovali a pomáhali si. mojím rodičom som nikdy nič nepovedala...no brat vedel o nejakých veciach, pretože so mnou chodil na základku...Kvôli týmto veciam, ktoré som opísala a je toh naozaj dosť..to by sa sem ale nezmestilo, mám asi tú SF, pretože nedokážem byť v spoločnosti ľudí, som až príliš nespoločenská...hanbím sa, bojím sa v rôznich situáciách..nietkoré veci mi musia vravieť dopredu aby som nebola vydesená, že to idem urobiť...a proste tiež mám pocit ako keby na mňa každý hľadel, ohováral ma, kecal o mne aj keď som niekde vedľa a skupinka alebo dvaja sa bavia oniečom...no proste nedá sa to doslova opísať čo cítim, veď vy to poznáte čo to zažívate...ale som aj rada z jednej strany,že sa mi takéto niečo prihodilo, pretože viem aký sú ľudia hnusný a čoho sa dokážu dopustiť. tak isto viem rozpoznať okamžite človeka aký je...no dosť mi priťažuje aj môj dar ktorý mám po babičke, že dokážem cítiť pocity toho človeka a proste vyčítať z pocitov čo si o mne v tej danej chvíli myslí a tak isto čo si o mne všeobecne myslí...najhoršie na tom je že sa dokážem usmievať aj keď mi nič nieje aby to nik nespozoroval, no je to dosť nepríjemné...tento môj dar nie je bohviečo ale som rada, aj že ho mám. Aj keď všetko sa vyvinulo tak, že ja som vyrástla a zmenili sa veci síce len o kúsok ale zmenili...v škole to bolo to isté, len ma chalani nebili asopm dačo..no mala som tam dve dobré kamarátky ktoré mám dodnes...moja naj kamka ktorá so mnou toto všetko prežívala ma nehala tak...neviem doteraz prečo...ani sme sa nepohádali nič. v rodine ma aj tak nikdy nebudú brať ako niekoho rovnakého alebo rovnocenného , vždy budem tá iná. no rozprávajú sa so mnou...našťastie ich nevídavam skoro vôbec, pretože žijem daľej od nich...a doma? brat sa so mnou viacej rozpráva, už sa mi aj zdôveruje...verí mi. no aj tak robí doma problémy (nebudem rozvíjať)...rodičia ho majú stále radšej ako mňa...no keď nebývam s nimi tak im chýbam teraz aj ja...no napriek všetkému aj oni mne...to je najhoršie aj keď ti ubližujú nevieš byť taká sviňa ako oni, vždy budeš mať dobré srdiečko. Napriek tomuto všetkému tej SF pracujem, no odkedy pracujem sa to zhoršilo...tá SF sa zhoršila...síce nikdy nebolo lepšie...preto sem píšem a dúfam, že mi budete vedieť nejako poradiť ako sa mám tej SF aspoň s časti zbaviť. ďakujem veľmi pekne za pomoc.