Ahoj.Mám taký jeden problém a už neviem ako ďalej.Mám 14 rokov,dobrú rodinu,žiadne traumy ani nič podobné.Asi pred dvoma rokmi som bola z niečoho smutná,ostala som sama na ihrisku a vtedy sa mi v hlave ozval hlas,ktorý mi pomáhal.Potom sa na dlhú dobu odmlčal.O rok nato som riešila problém s láskou a bolo mi trápne o tom hovoriť a tak na pomoc prišiel ďalší hlas,iný,mužský.Pár mesiacov bol fajn,no ale potom z ničoho nič sa zmenil,začal dobiedzať a mala som ho v hlave aj keď som nechcela.To sa dialo v noci.Dajako sa mi to podarilo vyriešiť a zmizol.No a teraz sa vrátil,ale oveľa horší.Trvá to už od augusta tohto roku.Zmenil sa na ženský,už mi nepomáha,práve naopak.Uráža ma,podceňuje...objaví sa hocikedy,niekedy dokonca počujem ako sa dve osoby o mne rozprávajú,ohovárajú ma.Ja to počujem iba v svojej hlave,nie tak ako keď počúvam hudbu.Navyše mám pocit,že nedokážem udržať myšlienku.Proste na niečo myslím,o pár sekúnd už myslím na niečo iné a uvedomím si to,znovu sa sústredím na tú pôvodnú myšlienku,ale stále mi do toho skáču iné myšlienky a ja sa neviem dobre sústrediť ani na jednu.Raz som šťastná,potom zrazu smutná a plus mám veľmi ploché emócie,nič necítim k nikomu.Môže ísť o schizofréniu,alebo si to celé iba nahováram?Ja som totiž o schizofrénii dosť čítala,hlavne v októbri,ale hlas začal už oveľa skôr.O čo tu ide?
Čo ten hlas znamená?
Ale mama je mama, urcite ta pochopi. Ako jej to mas povedat? Tak, ako to je! Mozno budes milo prekvapena jej reakciou. Myslim, ze je to urcita psychicka porucha a to sa moze stat kazdemu, takze nevidim dovod, preco by si to nemala mame povedat.
Tia, ak si sa s tym nezdoverila svojim rodicom, mala by si to urobit. Potrebujes pomoc, ved takto nemozes dalej existovat, musi to byt pre teba velka psychicka zataz a o.i. netreba to podcenovat.
Už som nad tým uvažovala,dokonca som na jedného zháňala kontakt,ale na to mi treba aj rodiča.Neviem ako im povedať,že asi mi treba psychiatra lebo počujem hlasy.Nikdy sme nemali taký extra vzťah akože mama najlepšia priateľka a tak.Príde mi to trápne sa o tom zhovárať s mamou.
chod k psychiatrovi, ten ti pomoze, snad
