uz mam dlho take stavy, ze sa chcem rozist s mojim priatelom. spolocne zaujmy ziadne, sex sporadicky, caste hadky.. aj jeho pri mne aj mna pri nom drzi viac menej pohodlie, zvyk a strach zo zmeny. mam ho rada, ale mam ho uz plne zuby, jednoducho nenachadzame spolocnu rec. casto sa presviedcam, ze sa to este polepsi, ale nie. myslim si, ze odstahovanie sa od neho a pocit samoty mi najviac nahana strach. ako sa v hlave presvedcit a rozist sa? ach, aj ked toto pisem mam zmiesane pocity. chvilu som uz odhodlana, potom zase pochybujem.. help..
ako sa dokopať k rozchodu?
sisaa1
danielaaa
Ja som mala ten isty problem, hoci moj priatel vtedajsi to videl inak, povedala som chcem sa rozist zobrala som si veci a sla, viem ze ho to vzalo teraz sme kamosi teraz je to uz 3 a pol roka, 3 roky mam noveho priatela a tiez podobne pocity.....
jajka001_
sisa, treba sa odstahovat
dazdovka666
Ach jaj... som si spomenula, ako som sa rozchadzala s mojim EX... Tiez som ho mala rada, ale zistila som, ze uz sme vlastne skor ako brat so sestrou, nie ako partneri... Chvalabohu, my sme spolu nebyvali, takze mozno to bolo trochu jednoduchsie. Ale citila som sa teda mizerne, premyslala som dnom nocou, ako mu povedat, ze uz to medzi nami asi nema vyznam... Lubit som ho uz nelubila, pricinil sa o to chlapec sam - ako vravis, ziadne spolocne zaujmy, aktivity... az to upadlo ani sme si nevsimli ako. Ale bol tu ten "zvyk", predsa len, boli sme spolu 4 roky... A nakoniec sme si to poriesili cez telefon :) Ani uz neviem, ci sme volali alebo smskovali, ale zas sme mali nejaku "krizu" a tak som mu povedala, ze asi by sme si mali "dat vo vztahu nejaku pauzu"... Pod tym som samozrejme myslela rozchod, len som nemala sil mu to takto rovno povedat...
Ku podivu, ani az tak velmi neprotestoval... aj ked prekvapeny ostal. Nevravim, ze sa tesil, ale nebolo to take hrozne. Tak hlavu hore a smelo do toho.
dazdovka666
Ach jaj... som si spomenula, ako som sa rozchadzala s mojim EX... Tiez som ho mala rada, ale zistila som, ze uz sme vlastne skor ako brat so sestrou, nie ako partneri... Chvalabohu, my sme spolu nebyvali, takze mozno to bolo trochu jednoduchsie. Ale citila som sa teda mizerne, premyslala som dnom nocou, ako mu povedat, ze uz to medzi nami asi nema vyznam... Lubit som ho uz nelubila, pricinil sa o to chlapec sam - ako vravis, ziadne spolocne zaujmy, aktivity... az to upadlo ani sme si nevsimli ako. Ale bol tu ten "zvyk", predsa len, boli sme spolu 4 roky... A nakoniec sme si to poriesili cez telefon :) Ani uz neviem, ci sme volali alebo smskovali, ale zas sme mali nejaku "krizu" a tak som mu povedala, ze asi by sme si mali "dat vo vztahu nejaku pauzu"... Pod tym som samozrejme myslela rozchod, len som nemala sil mu to takto rovno povedat...
Ku podivu, ani az tak velmi neprotestoval... aj ked prekvapeny ostal. Nevravim, ze sa tesil, ale nebolo to take hrozne. Tak hlavu hore a smelo do toho.
