som 2roky vydata,bezdetna.samozrejme ze sa vyskytnu z casu na cas bezne problemy k tomu aj hadky ale kedze ja som prchka povaha kratko po burke vyjde znova slnko.manzel pracuje v zahranici a kedze ja som chcela byt s nim co najviac odisla som za nim do zahranicia. situacia tam-financie nam neumoznuje spolu byvat a tak sme spolu iba cez vykendy,ja byvam v podnajme s inim muzom-neskodny on je gay.moj problem zacal ked som sa pri mojej praci zoznamila s muzom-moslim-krasne hnede velke oci,a coraz castejsie zacala na nho mysliet,volat mu a stretavat sa s nim.skoncili sme viac krat v posteli.ako casto ?tak jeden krat do mesiaca,ked dojde ku mne,inak tvrdi ze castejsie nemoze ma povinnosti.pochadza z moslimskej rodiny-marokanec,slobodny 33rocny,bezdetny,normalne zamestnany tvrdi ze ma lubi. hovorim to s hanbou ale sex s nim bol-je velmi pekny.neviem ci ho lubim no tuzim ho mat pri sebe neviem sa ho vzdat i napriek tomu ze svojho manzela velmi lubim. ako z toho von...sama viem ze to nema buducnost no i napriek tomu myslim na neho kazdy den,prosim poradte mi a neodcudzujte ma za to ja som si to takto nenaplanovala.s pozdravom Marokino
neviem sa ho vzdat
pre kaciatko7: som uplne ale uplne v tej istej situacii ako ty. neviem co mam dalej robit. snazim sa odputat od toho pisajuceho, ale nejde to. stale si vsugeruvavam, ze priatel je to najlepsie, co ma stretlo, ale nikde sa to nehybe. uz je to nuda, nebavi ma sex, nic nove. ja neviem. je to tazke si najst muza na cely zivot, aby ta stale putal a nenudil ta. a to plati aj naopak samozrejme
pre sucit: ano mas pravdu ale laska ma stat na pevnych zakladoch... a niekedy aj ti co sa miluju sa rozchadzaju pre ine vaznejsie veci ktore su medzi nimi... ja by som vsak nefungujuci vztah nikdy neriesila podvadzanim, to nie, je to nemoralne, ale na druhej strane chapem jednu aj druhu... aj ked sa milujeme no on sa nechce uberat tou cestou ako ja, a toto uz nie je o kompromisoch, ani o malych hadkach, ktorych sme prekonali neskutocne vela... to je uz o dvoch roznych predstavach na nasu spolocnu buducnost, a takto to dalej nejde, pretoze aj keby teraz jeden z nas dvoch urobil kompromis postupom casu by mohol olutovat svoje rozhodnutie a prave vtedy by uz bolo neskoro vratit vsetko spat...
Aj mne je smutno . Je to také jednoduché , niekoho odkopnúť a pridať si dalšieho ? Alebo ho rovno nahradiť iným ? Vymeniť ako nezaujímavú vec ? V konečnom dôsledku si tak skomplikovať život , až sa situácia stane neriešiteľnou ... A zostať nakoniec sám :-(
ahojte, neviem ale ked citam tieto prispevky tak mi je smutno, ci luto ze taketo veci sa deju.
Chcela by som len povedat,ze ja mam tiez priatela sme spolu 3 roky. A tiez sa pohadame, su aj tazke chvilky ale neviem si predstavit svoj zivot bez neho, aj ked nie je vo vsetkom najsuper. A som rada, ze sa vieme porozpravat a vykricat si co komu vadi a tak. Clovek je vystaveny dennodennemu pokuseniu a je len na nom comu podlahne.
Drzim vam palce nech sa vam podari najst tu spravnu cestu, nech uz sa rozhodnete akokolvek.
nikto to nepochopí, pokiaľ to sám nezažije... ja mám tiež podobnú skúsenosť, no je to veľmi čerstvé... so svojím priateľom už chodím viac rokov, na začiatku to bolo také aké to býva v každom vzťahu... zaláskovanie, pokračovalo to veľkou láskou so sľubmi, že sa budeme milovať stále, do konca našich životov, nevedela som si predstaviť, žeby sme sa niekedy rozišli... no z lásky sa postupne stal zvyk, poznáme sa už dokonale a vzťah stagnuje... naviac sme sa začali rozchádzať v názoroch... neviem či ma pochopíte, ale keď je to už dlho na jednej hladine, vzťah potrebuje ďalší rozmer, niekam sa posunúť, lebo inak určite aspoň jednému vo vzťahu začne niečo chýbať, začne spomínať na staré časy, hľadať útechu v niekom inom, chce začať niečo nové... a tak aj ja som našla útechu v niekom inom, zatiaľ len cez net, ale aj keby to s ním nevyšlo, tak som si usporiadala svoje myšlienky a už len to že si dôverne píšem s niekým mi naznačuje, že môj terajší vzťah nie je v poriadku... ja by som však chcela pokračovať vo vzťahu, dať mu však už iný nový rozmer, ale to musia chcieť obaja a partnerovi je dobre tak ako je to teraz... uvidím časom ako sa to vyvinie u mňa, či si s priateľom nájdeme opäť cestu k sebe...
hladajuca a marokino: úplne vás chápem, lenže nejde milovať dvoch naraz, niekedy sa láska pletie so súcitom alebo so zvykom, alebo zodpovednosťou za vzťah... vy viete, že je niekde problém ale zle ste si ho zadefinovali,,, tu nejde o to že ste si našli nových milencov ale o terajších partnerov... už len to že ste hľadali útechu v niekom inom vám musí napovedať, že terajší vzťah nie je v poriadku a v prvom rade riešiť ho, prehodnotiť city a čím skôr si uvedomiť koho vlastne milujete a rozhodnúť sa iba pre jedného, prípadne pre žiadneho z nich...
hladajuca a marokino
my baby máme jednú hroznú vlastnosť a to, citovo sa začať viazať pomaly na každú osobu v našom živote pokiaľ nám na nej záleží. Moja kamarátka to takto naťahovala hrozne dlho. Keď bola triezva vedela to potlačiť ale ako náhle začala piť tak úplne zabudla na to, že mala nejaký vzťah. Trvalo to strašne dlho a nakoniec sa z jej chlapcom rozišla a dala sa dokopy s tým druhým. Obaja sú odlišné typy a navzájom jej vedeli doplniť to čo potrebovala. Teraz je s ním už rok. Preto hovorím aj vám: musíte si vybrať ktorý z nich. Žiaľ neexistuje možnosť, že by ste mali oboch. Ja viem, že by ste to asi chceli mať takto ako to je teraz. Ale raz sa to prevalí a to budú potom vaši partneri vypisovať zasa na fóre: podviedla ma a opustila. Skúste nejako spočítať 1+1 a rozhodnúť sa. Takto zraňujete aj seba a aj oboch mužov. Stačí keď bude zranení len jeden a to ten s ktorím to ukončíte. Prajem pevné nervy.
Čo sa týka mňa: mala som chalana. Cez leto som odišla na dovolenku, kde ma čakala minuloročná letná láska. Samozrejme nevydržala som to a sama som začala mať hrozní zmätok v citoch. Rozhodla som sa pre pár úprimných bozkov s letnou láskou aj keď som pri odchode vedela, že ho už asi nikdy neuvidím. S vtedajším som sa rozišla. Znášal to veľmi zle. Tiež som ho už odvtedy nevidela. Ale neľutujem to. S letnou láskou sme boli v kontakte ešte asi pol roka, teraz si ledva napíšeme raz za čas: ako sa máš. Konajte podľa srdca...
ANAYA- tiez som niekedy vravela ze ked niekto niekoho lubi, tak ho nikdy nepodvedie...ale nie je to pravda..je to sice nepochopitelne ale je to tak bohuzial..najskor som sa citila strasne , ale preslo to a teraz viem presne co mi chybalo..ten druhy mi dava vsetko a ten moj vidi ze nas vztah je strasny a nic pre to nerobi... moj milenec ked vidi naznak ze som smutna hned to vyriesi a vsetko je znova fajn...zalezi mu na vsetkom co sa ma tyka a myslim si ze keby ti niekto daval vsetko tak by si nemala ziadne vycitky..neviem sice preco mojho priatela milujem ale je vynimocny a neviem sa ho vzdat. :(
hladujuca-nemame byt na seba za co pysne ale aj taky je zivot,a mozno prave to nam otvorilo oci aby sme zistili co vlastne naozaj mame a o co prichadzame alebo o co sme uz prisli,
Anaya---ja som to tiez niekedy nechapala a mozes mi verit ze taketo reci som tvrdo odsudzovala a aj ludi s nimi.a predsa sa stalo...
Ja nikdy nepochopím, ako niekto môže tvrdiť, že ľúbi jednu osobu a pritom spáva s niekym iným...Asi som iná.