Manželstvo bolo mojím snom teraz je peklom...

unavena123
Ano zacala som cvicit a chodit do prirody a je to super. Minule chcel ist muz so synom na bicykle ale ja vravim nie nie idem ja a syn. Ty straz nasu malu. A uzila som si to fantasticky,muz sice penil ale mne bolo fajn. Trochu som teraz chora ale stalo to zato. Stale hladam nieco aby som nemyslela a neklesala na duchu. Volam si s kamaratkami chodim von atd. A pisem aj tu...Objimem synov dcerku...Tuzim aj po muzskom objati..Kde ste muzi???Som tu!No aspon ma humor neopusta...

Dusky
som rada i nerada ze niekto vie co prezivam...Chceme sa rozpravat riesit problemy ale ten druhy problem nechce vidiet a uz vobec nieco riešit..Vidi ze sa trapim ale on ma pocit ze preto nerobi nic ale ani nic preto aby mi bolo lepsie.. Ja som si vedoma mnohych chyb co som urobila a chapem ze sa pred citmi uzavrel,ale..Nemozeme sa bat ze nas opät niekto zrani a prestat milovat!!!Ja budem milovat a smiat sa a tesit zo zivota lebo nie som sama...Mam okolo seba uzasných ludi a aj tu ste uzasní lebo ste neboli lahostajní a venovali ste cas aby ste poradili alebo aspon povedali co si myslite...A to pre mna vela znamená. Ano bola som dnes pri psychiatrovi a som podla neho uplne v poriadku a idem aj k psychologicke..Navrhol sice spolocne stretnutia s manzelom ale ako som si myslela on v ziadnom pripade so mnou nepojde.Ale ja sa uz netrapim a nebudem sa zo vsetkeho obvinovat. Viem ze sa mozem zmenit a chcem sa zmenit ..Chcem vidiet to dobre a nie sa iba utapat v ziali a presne tak, zistila som ze ked som vesela a v pohode tak sa cuduje ze co sa deje a nech, mne je fajn aj ked si poplacem lebo aj to patri k zivotu a ze mi chyba neha a ine...Raz to snad pride s nim alebo s niekym inym ...

suhlasim s unavena123, su to dobre napady a aj tie dovody preco je to tak su pravdepodobne.

ja mam len napad - ze ked mate z toho depresie a ten druhy si vas nevsima, tak aspon na vylepsenie nalady si chodte vonku zabehat/dajte sa na nejaky sport/ hobby- bduete tym nielen nabdueni pozitivne, ale budete menej casto doma, cize menej s manzelom/manzelkou ...mozete so sebou bravat aj vase milovane deti :) potom mozno ked vase polovicky zistia ze ste ich vynechali z niecoho zaujimaveho, budu sa o avs mozno viac zaujimat

nepise sa mit o lahko, nechcem sa vas dotknut, ale podla mna o vas stratili zaujem preto, lebo boli na vasu lasku a pozornost zvyknuti, je to pre nich samozrejmost, nuda, stereotyp ... treba im dat najavo svoje sebavedomie, ze sa zaobidete aj bez nich pokojne a ste stastni s detmi bez nich ...mozno zacnu trpnut ze raz poziadate o rozvod, sud prideli deti vam kedze snimi chodievat vonku t.j. viac sa starate o ne...

mozno som vam dala napady, ktore budu fungovat, mozno nebudu, no kazdopadne vam drzim palce celou dusou, ja verim v lasku a mrzi ma ze sa v densnom svete ta vzajomna tazko hlada a stale vytraca :( drzim palce a dajte vediet vas nazor na moje napady aj to ako ste pochodili nech viem ci som vam poradila spravne

Ahoj Lenja1.
Ja mám presne ten istý problém ako Ty, len s tým rozdielom, že som chlap.
Mám dve krásne deti o ktoré nechcem prísť a to jediné ma drží pri žene.
Správa sa ku mne presne ako Tvoj k Tebe.
Citovo som úplne v prdeli a ona to nechce nijako ale fakt nijako riešiť.
Krotím sa kvôli detom. Na otázku: "Ako ďalej?" odpovie: "Zas sa o tom chceš rozprávať? Daj mi pokoj. Teraz neviem s tým nič urobiť! Podme od seba."
A mňa ide roztrhnúť a opýtam sa: "A kedy za 20 rokov už budeš vedieť?" No a debata v podstate končí.
Ja sa totálne viem vžiť do Tvojej koži a nezávidím Ti ani sekundu s toho spolužitia. Je to ako nekončiaca nočná mora!
Mne sa tá nálada prenáša aj do práce a celkovo som oveľa viac zachmúrený.
Aj ja som už uvažoval o poradni len pre mňa, lebo ona to nepovažuje za problém a teda neni čo riešiť!
Prosím odpíš niečo.
Dušan

nechcem byt hnusny, ale podla mna snivas o niecom nerealnom..

lenja: hlavu hore zenska :) kvoli jednemu chlapovi sa hadam nepototok... :)
Je mi naozaj luto, v akej situacii si, ale tym predsa tvoj zivot, ci zivot tvojich deti nekonci. Ocenujem, ze na svojich detoch nechces visiet, to je naozaj pekne od teba. Ale neboj sa ich poziadat o pomoc, ci radu v praktickych veciach. Dnesne deti su aj pred nami o krok vpred (vzdy to tak bolo, aj bude), co vedia, to ti rozhodne povedia/pomozu. A s tym tankovanim si teda hlavu vobec nelam. Na hociktorej cerpacke ked si povies, tak to urobia za teba, nauc sa to od nich. Vezmi to krok za krokom, znova sa uc prakticke veci. Nevravim, ze to bude zo zaciatku lahke, ale ono sa to podda a bude to zo dna na den lepsie. Hlavne si trocha ver. A ktovie, mozno pri tychto cinnostiach sa znova objavi sympatak, s ktorym ta bude bavit svet. Ale najprv sa nauc zit bez nich (chlapov), aby si neskor zas nespadla tam, kde si teraz. Pouc sa zo svojej skusenosti. A nabuduce to urob lepsie. Hoci aj tym, ze nebudes na svojich "chlapoch" tak zavisla. A so samotou je najlepsie sa skamaratit, vidiet v nej viac spojenca ako nepriatela. A potom sa jej prestaneme bat. A ked sa jej prestaneme bat, uz nikdy viac sami nebudeme.:)

Dakujem vam všetkým za názor a aj rady ako to vidite vy. Chcela som vediet ci to co vidim ja je realne, lebo uz niekedy neviem ako to je. Nechcem zit taky polovičaty život. Chcem zaziť este lásku nezne slova a objatia. Citim v sebe prival tolkych citov..Na moje otazky mi neodpoveda odpovedou je ze je ku vsetkym taky chladný. Dnes som mala ist k psychiatrovi a nesla som ...Hladam v sebe silu byt stastna aj bez neho,hnusak jeden...Viem ze som v detstve mala malo lasky a pozornosti rodicov zaujimali ich iba znamky a neverila som ze sa tak opäť budem citit.Velmi potrebujem priatela ktory bude mat na mna cas a chut byt so mnou. Mam 35 chut zit naplno ale s kým. Nechcem deti obmedzovat a travit len s nimi cas. Az teraz zistujem ako som od manzela zavisla. Dofrasa ved mi treba natankovat a ja cakam ze to urobi on,ako vzdy. Ale on sa na mna vykaslal a viem ze je najvyssi cas sa starat o seba samu..Ale bolo to take krasne ked som sa mala vzdy na koho obratit ale tiez sa mi musia otvorit oči a musim zit svoj zivot najlepsie ako sa da...No citim sa tak hrozne sama...

podla mna by si ho mala začat ignorovat.a možno potom si uvedomi čo prenho znamenaš.aj ked to pre teba nebude lahke, ale bud silna a nedaj sa...držim ty všetky palce.

myslim, ze Bubu ma pravdu, prestan sa o neho snazit, aj sama vidis, ze to nikam nevedie a skor si myslim, ze si ho mozes ziskas spat skor ignoraciou ako pchanim sa mu do zadku, tak sa uz neponizuj, lebo stratis aj poslednu sebauctu a budes sa citis este horsie, daj mu najavo, ze bez jeho objati vies fungovat, bud hrda, casom mozno zmakne, mate deti, tym sa venuj naplno, venuj sa aj sebe, ukaz mu svoju silu, aj ked vo vnutri sa budes citit opacne, len prestan robit zo seba chuderu na nom zavislu, lebo tym si ho urcite neziskas, ja na Tvojom mieste by som sa o neho starala ako doposial, len by som prejavila citovu a sexualnu nezavislost a opustila by som spolocnu spalnu