Ahojte. Prosim vas o radu. Asi pred mesiacom nam zomrela babka. S matkou boli na seba velmi naviazane. Jedna na druhu. Myslela som si, ze: dobre tak snad si najde na nas mama viac casu a bude to normalnejsie. Ale ona nie. Proste. Ako keby sa zblaznila alebo co. Nikto jej nemoze nic povedat, lebo sa zoberie odide. Stalo sa, ze uz chcela raz spachat samovrazdu, ale to bola este babka nazive. Ak jej niekto povie nieco, co sa jej nepaci, tak bud ako som povedala zoberie sa a odide, alebo pojde vedla do babkinho domu a lahne si do spalne. Aj ked babka byvala posledne roky, pre jej zhorseny stav u nas aj tak ju to tam taha. Berie aj tabletky na ukludnenie, ale zjavne jej to nepomaha. Zjavne nie natolko, nakolko by malo. Nema problem vziat alkohol a pit. Mame to s nou strasne. Chodi aj k psychiatricke, ale ta povedala, ze na to treba cas a ona sa z toho dostane. No pokial chce. Vcera vecer sme mali navstevu a chcela vidiet moje video z konfirmacie. No a matka mala uz vtedy zdravotne problemy a nemohla to vsetko tak zabezpecit. A stazuje sa a vytika raz mne a vcera pre zmenu ockovi, ze nemam fotky s krstnymi rodicmi. Oco sa uz nedal a povedal jej. No a ona sa vzala zobrala auto a odisla. Ja som jej volala a chcela som u nej vzbudit ten pocit, ze ju chcem doma, ale s nou to nic nerobilo. Aj som jej napisala sms, ale ona nic. Prisla domov, ale do babkineho domu. Siel za nou oco a proste spravala sa ako vysinuta- je to moja mama, ale prepacte za vyraz. Proste bez citu bez vsetkeho. Este aj mna trapia problemy. Trosku psychicke a obavam sa, ze je to dosledok jej spravania. Som velmi domyslava a vsetko. Bojim sa, ze proste ak nepojdem na dusicky tak sa nemusim dozit buduceho roku alebo co. Proste je to vsetko dokopy. Verim v Boha, ale niekedy mam pocit, ze mne nieje sudene byt stastnou. Chcem zit, chcem nieco na tomto svete dokazat, ale bojim sa, ze nemozem. Chcem mat aj rodinu a deti. A dokazat, ze jednoducho aj ak mam povahu po svojej matke- co dufam, ze nie, aj ked sa to tak ukazuje, ze ano, a budem mat deti tak im dokazem, ze jednoducho som tu pre nich a nikdy im nebudem robit to co ona mne. Je bezcitna. Snazim sa to brat flegmaticky, ze jednym uchom dnu, druhym von, ale ked zacnem mat myslienky o sebe to sa neda. Beriem aj prirodne tabletky na ukludnenie Persen, ale myslim si, ze dobremu spravaniu matky sa to nevyrovna. Prosim o radu aj co sa nej tyka aj mna. Veelmi pekne vam dakujem- vopred.
Zacinajuce depky?
Musíš to mať doma tažké, ale skús sa s nou porozprávať daje jej na javo,že aj ty si na tomto svete a že nemusí byť všetko dokonalé,aby si ju mala rada. To že babka zomrela musí byť pre nu veľká rana,ale myslím,že tieto problémy s tým nesúvisia,kedže to bolo dávno predtým. A to s tebou,myslím ,že by si mala zájsť za psychologičkou, nemožes to dusiť v sebe. Ja som mala tiež takéto stavy ,a viem čím prechádzaš,lebo to bolo hrozné,ale poviem ti 3-4 návštevy a u psycho a je to fajn. Držím palce :)
nesmie pit na lieky. pochybujem za jej lekarka vedela ze pije ked to tak zlahcila ze sa to casom spravi, lebo sa to zjavne zhorsuje. to nie je len smutok, to je neschopnost vyrovnat sa s realitou a riesit problemy. psychiatricka by sa nou mala viac zaoberat ako len tym ze jej da lieky. ona unika, ked sa citi zle, ide si dat tabletku, vypije si. cele zle. chod za jej psychiatrickou a poriadne to preberte. v ziadnom pripade jej nedovolte pit. je mi luto ale budete musiet byt na nu trochu tvrdsi, ty aj tvoj otec, toho tam tiez vezmi a naplanujte si presne ako sa budete k nej chovat v konktretnych situaciach.