Mám 14 a trpím úzkosťami

anonymk Prajem všetkým dobrý deň.Mám 14 rokov.Môj problém je úzkosť a panika..Začalo to nedávno.Spočiatku som sa každý deň trápila nad kadečím...Začala som mať strach že sa stane niečo mne,mojej rodine.Bála som sa všetkých chorôb každého divného pocitu v žalúdku.Minulý rok som skončila v nemocnici s príšernými bolestami zaludka..absolvovala som vsetky vysetrenia vratane gastrofybroskopie..ale vsetko bolo negativne...dovtedy som bola vesela kopa...a dobre som sa ucila...ked bolest presla dostala som sa postupne do normalu..ale prednedavnom som zacala mat zvlastne pocity..zacala som sa bat ze sa ta neskutocna bolest vrati.V mojej rodine sa toho velmi vela udialo.Zomrel mi ujo z ocovej strany na rakovinu.A potom ju zistili aj ujovi z maminej strany..A zrazu som zacala mat strach ze co ak ju dostanem aj ja..co ak ju dostanu moji rodicia,alebo sestra.Cele leto som bola zavreta doma...stale som sa nad tymto trapila a ani von sa mi ist nechcelo..Stale ma naplnali strasne pocity.Potom zase bol klud.Bola som stastna a dobre som sa ucila.Ale neskor sa to zhorsilo...Zacala som mat uzkostne pocity.Z nicoho nic ma prepadla strasna uzkost a panika...chcela som konat...neviem co..ale mala som chut utekat a utekat az nakoniec sveta..Jednoducho vzdy ked pride ta uzkost mam strasnu paniku v hlave.Moji rodicia su rozvedeni a byvam s mamou a nevlastnou sestrou v malom u babky.S tatinom sa pravidelne stretavam aj ked sice byva v BA..vzdy ked sa da idem k nemu na vikend a tak.Aj s mamou mam super vztahy.Financna situacia v rodine je dobra..Len tato uzkost...strasne ma to trapi..uz to nechcem zazit..chcem sa tesit zo zivota..chcem splnit svoje sny...ale ked pride uzkost jednoducho nie som schopna nicoho..nemam chut na nic...len bezcielne chodim po byte..a cakam..cakam ci uzkost zmizne..tatino ma teda vzal k psychiatrovi.Je to celosvetovo uznavany psychiater..Porozpravala som mu vsetko a predpisal mi Xanax..ale neberiem ho pravidelne..povedal ze si ho mam dat ked pride uzkost..lenze ona pride z nicoho nic..necakane..kym trva je to ten najhorsi pocit na svete ...takyto neprajem nikomu..aj dnes som mala 1 takyto moment...zase to bolo strasne..uz odrana som sa citila tak..zvlastne...akoby cast mojho ja odisla..vsetko akoby za mna riadil autopilot.Neuvedomovala som si co robim..akoby naozaj nieco zo mna odislo..no a potom prisla spominana uzkost priam panika...teraz v tejto chvili chcem byt s ocom..ked som pri nom citim sa bezpecnejsie..istejsie...mama robi tyzdnovky a zatial sa o mna so sestrou stara babka...ked je mama doma a mam uzkost a objime ma,..neviem ale ocino to vie so mnou lepsie...ubezpecuje ma ze vsetko bude v poriadku a stale ma drzi a pusti ma vtedy ked uzkost pominie...lubim obidvoch mojich rodicov rovnako...nabuduci rok idem na strednu do BA a budem byvat u oca...lenze viem ze ked budem v BA bude mi chybat mama..Najradsej by som sa hned teraz zbalila a isla za ocinom..chcela by som aby ma zase objal a ubezpecil ze vsetko bude ok ked to na mna pride..ale nechcem aby si mamina myslela ze ju nelubim a nechcem a trpim pri nej pretoze to tak nie je..a trochu sa hambim ze v mojom veku zazivam to co zazivaju dospely.psychiater a aj ocino s maminou mi poradili aby som si nasla nieco comu sa budem plno venovat a budem stastna..proste nejaku zalubu..odmalicka rada navrhujem domy..chcemi byt architektkou..ked raz zacnem kreslit neviem prestat..ale aj napriek tomu sa uzkost stale vracia...chcela by som si najst aj nejake ine zaluby ale v meste kde byvam toho vela nie je...takmer nic...neviem co dalej..prosim poradte mi nieco..uz nechcem zazit taketo obdobie a pocity ake prezivam teraz...neviem co dalej...neviem co mam robit..dakujem vam velmi pekne