Vždy boli situácie, keď som si povedala, že až budem "veľká", začnem robiť to alebo hento. Čas plynul a ja som už veľká a už som aj pozabúdala, čo som chcela a čo bolo vtedy pre mňa také dôležité. Určite aj vy ste na tom podobne. Skúste sem napísať, čo všetko odkladáte na "potom"...
Keď raz budem veľká...
Ta3 v com spociva ta tvoja sloboda ze sa az deti hanbia? :-) Co mas vlasy na fialovo zafarbene alebo nejake nezvycajne oblecenie? :-)ale ja mam rovnaky postoj, hojdam sa vonku na hojdackach aj ked mi taha na 27, no a co. Koho kedy trapilo co si ja myslim...
tiez ako mala som mala kopu snov, co budem robit, ked budem velka a uz mi to bude dovolene, teraz sme ale tu uz vacsinou dospeli ludia, tak by sme nemali nic odkladat napotom, pretoze vieme, ze potom uz nemusi byt, ja som uz vo veku, kedy vzdy robim to co chcem, mnohi dospeli maju brdy v tom, ze co by povedali ludia, keby som ...., ja uz cele roky nedbam na to, co by povedali ludia a je mi fajn, aj ked moje deti maju s tym problem a obcas sa dokonca hanbia so mnou ist po ulici, v takych pripadoch sa tvarime, ze k sebe nepatrime, oni tiez dospeju do stadia, kedy si uvedomia, ze co si myslia ostatni je ich problem, nie nas, takyto postoj cloveka velmi oslobodzuje, skvele odporucam
Vsetko co bolo zakazane, som chcel robit "potom" :-)
- nekonecne vysedavanie pred PC
- nekonecne vyjedavanie sladkosti
- nekonecne vychadzky s kamosmi
- nekonecne prazdniny
a zaujimave je, ze vacsinu z nich odkladam aj teraz na potom.
Respektive:
predtym som si povedal, ze "ked budem velky, toto budem robit" (vacsinou sa jednalo o nieco nezmyselne, az za zly skustok).
Napriklad ze budem hadzat vajicka na ludi, no este som nehodil ani jedno (toto je skor prirodzene uvedomenie si ze sa to nepatri).
Ale aj ten PC, sladkosti a prazdniny. Nejak ma to uz ani nelaka.
Aj ferrari som chcel, ked som este ani na sedadle spolujazdca nemohol sediet :D
Ale nejak ma to preslo, vyrastol som z toho :-(
Jaj sladka nevedomost.