Samota

xjajaaaaaa,
net - ako vidno - poznas. Vyhladaj si rajoneho psychiatra, jeho hodiny a chod rovno za nim. Nepotrebujes ziadny vymenny listok (ani v minulosti nebolo treba). Tazko sa radit s pribuznymi, kamaratmi a sama .. vyuzi moznosti, ktore mas k dispozicii.
Ak nechces psychiatra, rovnako si na nete vyhladaj "svoje" PPC (poradensko psychologicke centrum) a dohodni si tam navstevu. Donedavna to bolo bezplatne, teraz sa pre istotu spytaj.

tak na to je asi najlepsi psycholog, aj ked nemusis len tak lahko najst spravneho terapeuta.

a tiez by bolo fajn sportovat, alebo sa starat o psika

Dobré na tom nie je nič, ale ak chceš vedieť a pochopiť prečo to niektorí ľudia robia, tu sa môžeš dozvedieť viac: sebeposkozovani.ath.cx

Čo je vlastne také dobré na tom rezaní? Ja sa v práci a pri koníčkom nechtiac porežem často, ale nijaké uspokojenie mi to neprináša. Pohľad na ranu a krv ma nijako nefascinuje a keď sa mi do rany dostane niečo cudzorodé a štípe to, tiež nič moc.

Dúfam, že sa ešte k týmto radám vrátiš a prečítaš si, čo ti chcem napísať. Každá z týchto rád je v podstate pravdivá a keď budeš staršia, snáď si uvedomíš, aké to bolo jednoduché sa z toho dostať. Stačí predsa iba - prestať sa rezať, spoznávať nové veci, robiť čo ťa baví, isť von z niekym koho máš rada, ale... toto všetko si budeš uvedomovať až vtedy, keď ti bude fajn, keď budeš mať s kým chodiť von a keď budeš mať niečo čo ťa naozaj bude baviť tak, že sa nebudeš cítiť sama. Dovtedy však tvoje pocity môžu dospieť do takého štádia, že spravíš nejakú hlúposť, ktorá sa už nedá vrátiť späť. Ako sa necítiť sama - na to neexistuje žiadna rada ani žiadna odpoveď. Cítiť sa človek môže sám aj keď je obklopený ľudmi čo ho milujú, často sa to stáva práve v období dospievania a sú to hormonálne zmeny v organizme, ktoré to spôsobujú. Všetky naše pocity a nálady ovplyvňujú hormóny, ktoré sa práve v puberte často zbláznia. Ak máš problémy v rodine je to o to ťažšie. Môže sa stať, že dlhotrvajúce pocity samoty, nepochopenia, ignorácie od ostatných a prerastú do hlbokej depresie a tá vyžaduje dlhodobú liečbu u psychiatra. Zatiaľ si však len nepochopená a sama a s týmto stavom by ti mohol pomôcť dobrý psychológ, prípadne ak máte v škole nejakého výchovného poradcu a pod. Avšak je dosť možné, že ak sa im zdôveríš aj zo svojim sebapoškodzovaním dostaneš sa do nemocnice a je otázne či by to bolo k tvojmu prospechu, alebo naopak. Skúsiť môžeš aj Linku dôvery či Linku detskej istoty, kde by si sa mohla aspoň porozprávať o svojich problémoch konkrétnejšie. Tvojim problémom nie je rezanie, to už je len dôsledok tvojich problémov. Sebapoškodzovaním človek iba akoby sa snažil pretaviť psychické utrpenie za fyzickú bolesť. Pri fyzickej bolesti totiž telo začne produkovať hormóny endorfíny na úľavu od bolesti ktoré uľavia aj tvojmu smútku. Zostávajú však nepríjemné a škaredé jazvy.
Hoci sa cítiš sama nie si - teraz je nás na svete asi 6 a pol miliardy a ver že z takého množstva ľudí by sa našlo veľmi veľa ľudí ktorí majú podobné pocity ako ty, alebo ľudí ktorí by ti rozumeli a milovali ťa. Musíš len vydržať toto pre teba nepríjemné životné obdobie aby si ich stretla.
Ak by ti pomohlo aspoň občas si vyliať svoj smútok v maily cudziemu človeku, ktorý ti síce nemôže pomôcť, ale môže ťa pochopiť, tak napíš sem či máš záujem, a ja ti napíšem svoju MA, kde mi môžeš napísať.

martina no fakt, pocit samoty, to malokto zaziva. nech robi co ju bavi? ved ked ju bavi fetovat, nech fetuje, nie? sak jasne ked tebe to je jedno. jej rodicom a priatelom asi nie

xjajaaaaa: Povedz mi jasne, chces aby sme ti pomohli? Pretoze ak naozaj chces tak sa donutis k tomu nieco robit aby si na to nemyslela, lebo ak to tu budes riesit dva tyzdne vkuse tak to znamena ze neberies nase rady k srdcu a nezaujimaju ta len chces byt viacej viditelna.
Ak sa chces toho naozaj zbavit tak sa musis vsetkymi silami snazit nerezat sa to na zaciatok bude musiet stacit a potom spoznavaj nove veci a tam najdes to co ta bude najviac bavit a nebudem mysliet na to.

MartinaTT: Ako nito ej tu nediktuje co ma robit len sa snazia pomoct jej prejst samotou a myslienkami aby sa nerezala. Akoze ak by ju zacalo nejakym sposobom pritahovat viacej to rezanie a bude ju to nelutostne bavit tak si ma robit to co chce? Potom sem ani pisat nemusi. Sa uvedom!

Kazdy mame niekedy pocit samoty, takze podla mna kazdy sme to nejakym sposobom zazili ale rezanie nieje riesenie, predist samote moze i tak ze bude viacej chodit s niekym koho ma rada, popripade skusi si najst priatela, nech je stastna a vtedy ju to prejde.

rob to čo ťa baví a nenechaj si diktovať od prítomních čo to nezažili

Nerež sa ! :-/

Ja mam 18 rokov a tiež som sa rezala a to aj teraz nedavno,povedala som si dosť,ale stale mam niekedy myslienky vratit sa k tomu,hlavne ked citim bolest...no nikdo by to nepovedal na mna,zeby som nieco take robila,urcite ani o tebe,,,
vies casom sa ma zacali niektori pytat ze co to mam po rukach,aj mama....
robila som si to koli spomienkam co sa mi vracali z minulosti,rodinnym vztahom aj hlavne koli samote a sklamani z mnohych kamaratstiev,vela krat som chcela zomriet a nezit v tomto hnusnom svete,ale to boli len pocity....rezanie bol jediny moj unik,ulava....teraz je to moje tajomstvo,,,,vieš ale raz ked sa z toho dostanes,budes to lutovat,nie je to dobre a hlavne nie si jedina na svete,ktora trpi a citi sa sama!takych ludi je kopec a neriesia to takto,,,viem mozno sa teraz tvoje problemy nedaju riesit,ale snaz sa zit pre zajtrajsok a tvoje sny,,,,a raz jedneho dna niekam vypadnes a uz sa za nikym kto ti ublizil ani neobzries a budes stastna,bude sa ti darit,budes si sama vyberat kamaratov,rodinu,pracu,vsetko,,,,si este mlada,nenic sa kym je cas :-)