Ahoj Juraj
Je dobre, že sa to snažíš riešiť...lebo najhoršie je, keď sa v Tebe niečo už istú dobu hromadí, kopí a zrazu to len explóduje ako sopka a potom sa nikto zo zúčastnených nestačí diviť, alebo akoby dovtedy vôbec netušili, či nechceli vidieť, že v tej druhej strane sa niečo odohráva a je to len "ticho pred búrkou"
K tejto oblasti sú rôzne knihy, alebo rôzne psychologické cvičenia a myslím, že najlepšie by bolo začať riešiť dáku banalitu než dôležitú zásadnú vec (pr: začať napríklad s tým, čo na večeru než hneď riešiť partnerskú krízu).
Takže si to najskôr Juraj predstav vo svojej hlave, akoby sa to mohlo odohrávať (poznáš už svoju partnerku-vieš ako zvykne reagovať, máš ju už za ten čas ako tak zmapovanú). No a predstav si vo svojej hlávke, ako s ňou niečo riešiš, v hlávke si prejdi rôzne varianty - oponuješ, pýtaš sa, nesúhlasíš, odídeš, rozkričíš sa...proste čo ťa len napadne a teraz si predstav, ako bude ona reagovať a zároveň aká bude Tvoja reakcia
Potom si môžeš akoby tieto scenáre kľudne precvičovať osamote nahlas či kľudne aj pred zrkadlom, aby si sledoval svoje reakcie mimiku a podobné zmeny
No a keď už zvládneš a pripravíš sa ako-tak, tak začni pomaly toto praktizovať do života/praxe s partnerkou....najskôr však na ľahšie témy ako som už písala - povie, že urobí niečo na večeru a Ty môžeš začať, ok - je to dobrý návrh,nápad ale Ja dnes na to nemám vôbec chuť, čo tak keby si urobila to a to, alebo povedz, že pôjdete von a tam si niečo dáte
Pri takýchto banalitách sa oťukáš a nadobudneš akú-takú istotu a časom Ti už nebude robiť problém zvládnuť aj oveľa ťažšie riešenia vážnych vecí a problémov
A zas vzťah je od toho, aby v ňom bolo dobre obidvom stranám. Viem, že ju nechceš raniť, preto si radšej ticho, pomyslíš si svoje, alebo si radšej v mysli povieš - kašlem na to a budem čušať, lebo začne robiť scény plakať kričať a podobne. Ale zas keď ustupuje stále len jeden, ono sa to raz prejaví. Práve preto je lepšie tomu predísť:-)
