baby (pripdne chlapi), mam problem... bulimiu mam uz piatym rokom a je to so mnou dost zle. vraciam kazdy den. inak ale dokazem fungovat celkom normalne, mam kamaratov, dari sa mi v skole, vahu mam normalnu a aj zdravie zatial sluzi (aj ked si uvedomujem ze dlho nebude.. )
mam 20 rokov a vztah som aj kvoli bulimii nikdy nemala. teraz som ale stretla uzasneho chlapca, ktory ma rad, ja ho mam rada tiez, neskutocne si rozumieme a vsetko je tak ako ma byt... az na moju bulimiu...
je sebecke zacat s niekym vztah, ked som takto chora?? mam totiz pocit, ze si ho nezasluzim, ze nemoze byt stastny s niekym kto pomaly zomiera a to vlastnou vinou :(
alebo mam dat tomu sancu s tym, ze mi to mozno pomoze vyliecit sa? alebo sa mam najprv vyliecit, naucit sa zit sama so sebou, az potom byt s niekym inym?
vobec neviem co mam robit. chalan nechape preco si ho stale drzim od tela, povedat mu to nemozem... rada by som sa vyliecila, ale je to tak neskutocne tazke :( neviem ci som na to pripravena.. znie to hrozne, ale bulimia je mojou obrovskou sucastou a bojim sa, kym by som bola bez nej a ci by som to bez nej vobec zvladla...
dakujem vam vopred za akukolvek odpoved, vazim si to :)
bulimia a vztah
ja mam velmi podobny problem, sice mam len 16 ale mam dva roky anorexiu a vztah s niekym mat nedokazem, vzdy je to len cosi na par dni, nedokazem sa niekomu uplne otvorit a naplno si s niekym uzivat, napriklad ist na pizzu neprichadza do uvahy, samotna kofola mi robi obrovsky problem, ale ak by som si mala vybrat medzi mojou chorobou a vztahom tak si vyberiem chorobu...
Maoam ma pravdu!ten chalan je mozno prave to co potrebujes aby si sa vyliecila!!!!chod do toho!
Moze sa ti stat, ze ked budes vo vztahu s niekym, kto ta miluje a je k tebe dobry, vyliecis sa :-). Jasne, ze do vztahu chod.