A dosť

ako u koho-u mna to az takey extrem nedosiahlo-nastastie! ale rozhodne to nevylucujem....mne akurat tak prislo sialene ako niekto moze jest kebab a preco su vsetci neni chudi keby kludne nohli byt len keby boli "taki mudri" ako ja....-no proste cele zle....ono je to strasne cele namotane na psychiku a moze to ovplyvnit aj celkovy usudok cloveka:/

Sewie ano viem, ona si mysli, ze je uplne v poriadku a vsetci okolo nej su nedisciplinovane prezierajuce sa prasce :-DDD, este otazka: patri ten odpor k ostatnym ludom, stravujucim sa inak ako tito ludia (anorektici, orto-neviem co) a vyznavajucim iny zivotny styl? Lebo som si vsimla, ze oni prejavuju dost velky odpor k ostatnym, staci ze sa dopocuju ten/ta je mäso a ten clovek je u nich odpisany, pritom ho vobec nepoznaju, alebo ina skusenost, posadnutost bio-potravinami a bio-vyrobkami a ked to ty nepouzivas, si pre nich odpisana.

hmmm...zial je dost mozne ze nebude chciet-pretoze zrejme si ani neuvedomuje ze by robila nieco zle-to je to najtazsie-ako ukazat dotycnemu ze to co robi mu skodi

Sewie dakujem ti velmi pekne za ochotu, ano sedi to na nu, inak ja poznam dost ludi s tou fixaciou na zdrave potraviny a zdravy zivotny styl, teda ten predstupen :-). Budem sa snazit jej pomoct, ak teda bude chciet.

hmmm akurat som presla strankami spominanej neziskovky ale nikoho nehladaju:/...
sice som nestudovala psychologiu a uz asi ani nebudem-uz som studovala dooost a robim si druhy magistersky titul-moje zameranie je manazment a konzultantstvo-ale hrozne rada by som sa sustredila na socialne projekty-radsej nez na svet tvrdeho biznisu a penazi....tuzim sa podielat na nejakom projekte na pomoc boja proti ppp...hmmmm....keby niekto vedel o nejakej prilezitosti-budem len rada:)

happyladybug, napisala si obrovsku pravdu-netreba liecit len telo, ale hlavne hlavu-najst pricinu preco to zacalo a liecit najskor to...to co sa deje s telom je len symptom...a pokial sa liecia len symptomy-choroba si veselu zije svoj vlastny zivot!

Maomam-podla tvojho opisu by som povedala ze tvoja znama trpi anorexiou! alebo este moze ist o tzv ortorexiu-kedy je clovek fixovany na vylozene zdrave potraviny a je posadnuty zdravym zivotnym stylom. ale vzhladom na to ze opisujes ze stale sa hybe ako "sialena" predpokladala by som anorexiu. poznala som jedneho chalana co po kazdej veceri sa musel ist prechadzat aspon hodinu lebo sa citil vinny za to co zjedol.je to posadnutost-ludia si az prlis uvedomuju ze to co zjedli treba spalit-ale zabudaju na to ze telo spaluje kalorie aj svojim fungovanim-dychanim, rastom a pod. a samozrejme ze ziadny anorektik nepovie ze anorexiu ma-dokonca si to vacsina ani nemysli a povazuje okolie za bandu blaznov co im chce znicit zivot ci pripadne zavidi krasne telo. ja som bola taka ista-myslela som si ze vsetcu su blazni len ja "viem"ako treba jest a co robit a ostatni su slepi...aspon ze ma to preslo!teraz vidim ludi vo svojom okoli s tym istym spravanim-fixovani na jedlo, cvicenie...ziadny iny zmysle zivota len postipkavanie neexistujuce tuku na bruchu a tuzba chudnut...:/....mrzi ma to-ale tvoja znama sa uz zjavne dostala do zacarovaneho kruhu-hlavne sa jej odohrava v hlave to co som popisala predtym:nikto jej "nerozumie" a vsetci su slepi....treba zistit ako sa takemu cloveku priblizit a preniknut "do jeho sveta"....

Asi je to poslednýkrát čo som tu.
Naposledy som tu bola pred týždnom aj niečo. Odvtedy sa ale zopár veci zmenilo.
Napriek tomu že už si toto všetko nechcem znova na tejto stránke pripomínať beriem to ako svoju nezmeniteľnú minulosť s ktorou som sa vyrovnala...preto toto ešte musím napísať.

Všetko začína v hlave a častokrát bohužiaľ spúšťačom nie je váha alebo nejaké škodoradostné poznámky okolia. Anorexia a bulímia sa rodia z KOMPLEXU (čo má za následok nízke sebavedomie), určite nie z nudy alebo z romaru rýchlo schudnúť. Tak to bolo aj v mojom prípade, bohužiaľ. Dnes už viem že som sa nemala dostatočne rada na to aby som sa preniesla cez tých pár poznámok ohľadom mojho výzoru (všetko som si pripúšťala niekoľkokrát viac ako zdravý človek...psychicky zdravý človek). Bola som nešťastná sama zo seba a pripadala som si v tom sama. Prestala som si samu seba vážiť. V hlave sa mi sformulovala vzorec chudý=milovaný. A každý človek túži po láske. Nech je to psychický chorý človek alebo už sám psychológ. Všetci sme ľudia a všetci túžime byť milovaní a pochopení. Ak sa človek naozaj túži vyliečiť tak by nemal brať ohľad len na telo ale predovšetkým na to PREČO sa práve MNE toto stalo. Ak sa to úprimne spýta samého seba a naozaj je ochotný porozmýšľať nad sebou a nájsť v sebe ten blok, ten komplex ktorý je v ňom už oddávna , až vtedy má reálnu šancu na vyliečenie.
Bolo obdobie keď som si uvedomila že je to so mnou zlé, uvedomovovala som si však len problém s telom. Problém fyzický. Na chorú hlavu ani pomyslieť. Nič som si nepripustila. A po čase keď som pribrala nejakých 10 kíl , napriek zdravému telu, hlava začala znova panikáriť.
Preto je doležité vrátiť sa spať v čase a porozmýšľať nad sebou, svojim správaním počas celého života. Spoemnúť si na zážitky a vybaviť si pocity ktoré sa s nimi spájajú.Uvedomiť si kedy som bola šťastná a prečo. A kedy som bola zúfalá a opať prečo.
Dá sa to. Naozaj. Dnes už som z toho vonku a naozaj tentoraz viem že už nespadnem spať pretože už NECHCEM..celé to obdobie vo mne evokuje len zimomriavky, strach a hrozu.Hrozu nad tým aká som bola zraniteľná ako som si o sebe myslela že je všetko v poriadku a nebolo nič .
A pritom jediné čo mi chýbalo už od začiatku bolo pochopenie-šanca zveriť sa niekomu komu možem veriť, to aby ma niekto vypočul a nechal ma plakať a potom znova počúval. Ak sa vám toto pochopenie nedostane od rodiny tak rozhodne treba ísť k dobrému lekárovi, ten vám naozaj nielen chce pomocť ale aj naozaj pomože. :)Všetko sa snáša o 50 percent lahšie ak na to nieste sám.
Pretože. Spočiatku som chcela pribrať , pribrať zdravo. Tak som počítala kalorie...ale bohužiaľ...somarina. Opať raz moje celodenne myšlienky smerovali k jedlu. Koľko čoho a koľkej. Po niekoľkých dňoch vás to baviť prestane.
Uvedomila som si jednu vec.Treba začať normálne jesť ako každý človek a ak telu dáme živiny ktoré potrebuje, v podvedomí sa nám ani len nevybaví nutkavý pocit zúfalstva prežrať sa.
Jediný recept na zdravý a šťastný život je počúvať svoje telo..ak ste hladný najedze sa, ak unavený vyspite sa a to HNEĎ ako je to možné. A všetko sa po krátkom čase vráti do normálu ani sami nebudete vedieť ako.Podstatné je naozaj CHCIEŤ pomoc.

Sewie ak chces pomoct, tak sa mozes stat psychologickou a neskor pracovat s takymito dievcatami, aj v zahranici je moznost...myslim ze si v zahranici, ak si dobre pamätam? Myslim, ze sa na to hodis, mas dobry pristup k ludom :-). Nevedela som, ze si si sama tymto presla...vedela som len, ze si aktivna sportovkyna, tak mas moj obdiv, ze si to zvladla. Z mojho hladiska vedia pomoct len ti, co tym sami presli, takze mozno by si mohla studovat a neskor to robit aj oficialne.

Sewie, moja dobra znama vykazuje velmi podobne spravanie, ako prave opisujes, neustale sportuje, hybe sa aj po dome ako blazniva, aj ked vobec nemusi, hoci ma uplne inu pracu, je priam expertka na potraviny a vyzivu ako taku, daleko nad ramec hobby, vyzera ako anorekticka, ale ona tvrdi ze nie je....jedava velmi malo a vzdy len ultra zdrave a nizkokaloricke veci, sportuje denne, cez vikendy taha 70km tury na bicykli a tak...potom este skace doma na trampoline. Da sa povedat, ze ma anorexiu? Viem, je to tazke takto na dialku, ale...zalezi mi na nej a chcela by som jej pomoct. Vek ma 45.