Ako som vyhrala

ja trpim ppp od 18, teraz mam o par dni 28 a nie a nie sa toho zbavit, fajn sa citaju riadky, kde to niekto zvladol, je to taky slnecny luc do tmy ppp. ja som tiez z NZ.

Ahojte, aj ja som niekedy tym presla, mala som v tedy okolo 18 tky, teraz 23, teraz mi je z toho do smiechu aj do placu, ake my zeny mozme byt niekedy hlupe. Teraz som vydata, a pritom moja sa len tak mimochodom nezmenila ani s vracanim ani bez neho, mam pocit ze budeme mat problem o babetkom, prichadzaju problemy s financiami - hypoteky, a praci ani nehovorim - ziadna istota. Tymto chcem len povedat ze na svete su aj ine a oooovela dolezitejsie veci ako 2 kg hore alebo dole. Takze baby nerobte si same problemy z blbosti a nerieste take bezvyznamne veci ako su nejake kalorie. Pretoze v zivote Vam pridu do cesty fakt veci, ktorými naozaj budu problemy ..

:)))

ja som si ppp za..bala celú sladku mladost od 18 rokov az doteraz 25. a este ktovie kolko rokov to budem tahat.

Ahojte, ja bývam asi 20km od Trenčína.
Je to zvláštne, keď si čítam tie príspevky ohľadom anorexie a bulímie, vidím, že tie pocity a myšlienky máme všetky veľmi podobné. Teda, ja si veľmi dobre pamätám, aké to bolo. A preto, teraz, keď som už mimo, nevymenila by som tento stav za nič.
Teraz dokážem ísť kľudne s manželom na pizzu a nerozmýšľam nad tým, ako a kde to potom vyvraciam. A v lete chodíme pravidelne na zmrzlinu - milujem zmrzku a to si vždy dáme takú porciu že až.
Takéto veci som nezažívala dlhé-dlhé roky. Jesť a pritom nemať výčitky svedomia, to je úplne nový pocit a je to strašne oslobodzujúce.
Kedysi som si nedokázala predstaviť ísť niekam na školský výlet alebo tak - vždy som sa nejako vyhovorila - lebo som sa bála, čo tam budem jesť. Bála som sa, že priberiem a tam by bolo asi ťažké vracať, s celou triedou. Dnes ma až zaráža, akých vecí som bola schopná.
Keď si predstavím, koľko krásnych vecí mi ušlo kvôli mojim problémom s jedlom, je mi do plaču.

ach, ako pekne si to napisala. zavidim ti. ja som sa 7 rokov nenajdela bez vycitiek, naslednych depresií. a 7 rokov som v kuse hladna. Ja uz som si zacala mysliet, ze ppp sú navzdy a nikto sa z nich nikdy nedostal na 100 %. a ja som uz asi strateny pripad. vyfackajte ma niekto. Fakt M24 okial si? ja som z NZ

Ahoj M24, tvoje pripevky sa naozaj citaju skvele :). Ja trpim zachvatovitym prejedanim bez zvracania.
Snazim sa s tym bojovat, no zatial neuspesne. Mam 27 rokov a som z Bratislavy. Mozem vediet, odkial si ty?
Dakujem za odpoved. Silvia

...ja som sa samozrejme tiež bála, ako to bude, keď toľko priberiem v tehotenstve. No nebolo to dosť silné, aby ma to nejak odradilo:) Na moje veľké prekvapenie sa kilá doslova rozpúšťali - vďaka kojeniu. Za dva mesiace som mala svoju pôvodnú váhu - ako pred tehotenstvom a teraz vážim dokonca ešte o dve kilá menej:)
V tehu som pribrala 15kg a po pôrode som mala hneď o 9 kg menej - sama som nechápala, kde tie kilá ostali.
ale tak či tak, stálo to za to. Teraz mám dieťa, zrkadlo už nie je môj nepriateľ a jedlo ma už viac neovláda.
Je to úplne iný život ako ten predtým - bol to ako začarovaný kruh.
Tak ešte raz prajem, aby ste to všetci dokázali prekonať, pretože to za to naozaj stojí!!!

krasne si to napisala..môj priateľ o tom vie, ale nevie mi bohuzial pomoct..ani ja sama neviem, co by ma donutilo prestat..mozno pad na same dno.
super ze ta tuzba po dietati tak inspirovala..ja si neviem predstavit ze priberiem tolko v tehotenstve a potom sa toho zbavit bude zas peklo. Mam 23 a materinske pudy ma zatial obchadzaju..nechcela by som ublizovat dietatku svojim stravovanim

ospravedlňujem sa, že som vlastne vynechala to podstatné.
Ešte keď som s terajším manželom len chodila, zdôverila som sa mu s mojím problémom. Snažil sa mi pomôcť, no aj keď som mu x-krát sľúbila, že prestanem, nešlo to. Zakaždým som opäť zlyhala.
U mňa sa to zmenilo, keď sme začali plánovať bábätko a nejak sa nám nedarilo. Vtedy som si uvedomila, že moje problémy s jedlom môžu veľmi úzko súvisieť s tým, že sa mi nedarí otehotnieť.
Pre mňa to bol rozhodujúci moment. Strašne-strašne som túžila po bábenku a bola som si vedomá toho, že mojím spôsobom stravovania tomu vôbec nepomáham. A tak som prestala. Nebolo to jednoduché, zakaždým keď som zjedla viac, než som plánovala, mala som neuveriteľné nutkanie ísť vracať. Ale povedala som si, že menšie zlo je nechať si to jedlo v žalúdku. Udržala som sa raz, potom dvakrát a popritom som celú svoju myseľ zamestnávala niečím úplne iným. Musela som sa uvoľniť a prestať v kuse myslieť na jedlo.
Pár mesiacov som takto bojovala a priznám sa, že som veľakrát stála nad záchodovou misou, no vždy som si to rozmyslela a utiekla som odtiaľ.
Postupne som si začala zvykať na nový systém stravovania, cítila som, kedy mám hlad a najedla som sa. Snažila som sa jesť pravidelne a nevynechávať jedlo. Žiadne hladovanie, nič som si nezakazovala, pretože som vedela, že ak si niečo zakážem, budem po tom o to viac túžiť.
Ono to fakt vyšlo. Nie je iný spôsob, ako prestať, než naozaj prestať.
Mne dosť pomohlo aj to, že muž vtedy prestával fajčiť a tak nejak sme sa podporovali navzájom.
Potom som zistila, že som tehotná a nebolo na svete šťastnejšej osoby než ja. No a samozrejme, že keď už som čakala bábätko, nedovolila som si riskovať.
Možno som to napísala veľmi skrátene a vyzerá to úplne jednoducho. Vôbec to však jednoduché nebolo, len by mi trvalo neskutočne dlho, kým by som tu vylíčila všetky detaily a tak.
Náš poklad má už rok a ja mám teraz úplne iné problémy než jedlo.
Dokonca teraz vážim menej než kedykoľvek predtým a som so sebou spokojná. A to sa vôbec neobmedzujem, pretože stále kojím, takže sa to ani moc nedá.
Fakt je to asi zjednodušené, ale ja vám všetkým prajem mať ten pocit víťazstva.
Veľa vecí som zmeškala. Vlastne celú svoju mladosť som sa trápila a nežila ani zďaleka takým životom, akým som mohla a chcela.
Prajem vám všetko najlepšie a prepáčte, ak som to nenapísala dosť zrozumiteľne. Len som chcela povzbudiť.