joj, do kelu aj so vsetkym!preco robim to co robim, nechapem.Posledne obdobie som stale podrazdena, problem nachadzam uz takmer vo vsetkom, beriem si osobne dost vela veci, namyslam si veci, ktore fakt mozno ani pravda nie su, vycitky, hadky, nespokojnost. A tymto vsetkym viem ze pomaly ale isto nicim vsetko to pekne co je medzi mnou a priatelom. Preco to robim? nechapem. A mozno aj chapem, vsetko je to akurat tak tym, ze s priatelom som sa nastahovala do jeho mesta, kde nikoho nepoznam, nemam zatial este stale pracu, nemam cloveka s ktorym by som riesila moje blbe banalitky, s kym by som chodila vonka i bez priatela, skym by som sla tam a tam, stale na byte, nonstop hladanie prace, jeho mama, nevraziva, aj kebyze som chcela jej s necim pomoct nechce, peniazky nic moc,smutok, nuda, nicnerobenie, hoci tak by som chcela nekde vybehnut, pobehat to a to. :/ neda sa, bo priatel v praci takmer od rana do vecera, blizski su dost daleko, a potom vo mne len nepokoj, nespokojnost, a vsetko to potom iba zlizne priatel, hoci ho fakt velmi milujem. Viem, ze za take spravanie by ma davno iny nechal. No ked si to znova uvedomim, po hadke pre malichernost, je mi to strastne luto, a nechcem aby toto znicilo nas vztah. Viem ze ma teraz bud odsudite, alebo hned budete radit ze mam nieco robit, a zamestnat sa tym, lenze i tak co ked tu nikoho nepoznam, a peniazkov nieto, je to bludny kolotoc. Samej mi nevadilo byt, ale ked to pretrvava, je to onicom. Co by ste teda robili vy? taktiez ma posledne obdobie dost stve, ze nedokazem proste byt silna v nektorych situaciach a normalne mi vyhrknu slzy. Ako byt clovekom pevnym, v pohode, bez tychto prejavov...velmi ale fakt velmi by som to chcela zmenit...uz len preto ze ma to stve...a viem ze tym neranim seba ale hlavne jeho...je pre mna dolezity a velmi..
som fakt uz debil...
ty koki tirititi, ty ani nevies ako si ma teraz tak povzbudila, trosku som sa pousmiala na toto vsetko. Dakujem ti...znova to vidim inak...len sa bojim tych takych chvil, ked znova do toho padnem...ale velka diiik ...:)) leti ti usmev..
no pises ze si to uvedomujes to je prvy zakladny krok k tomu,aby si to odstranila... poznam presne cloveka co ma taketo nalady ako ty,ze sa nahneva na nieco,na uplnu banalitu,urobi peklo a potom pribehne s prepac ale na dalsi den to je znovu tomu tak.... je velmi tazko podla mna sam seba v tomto upravit a je tazke s takymto clovekom byt. i ked laska je silnejsia,ale postupne clovek straca energiu byt na to tolerantny. co poradit? skus zacat cvicit,vezmi sa von a behaj,ale rozbehni sa a beeez rychlo co najrychlejsie a najdlhsie vies,daj to zo seba von.. ked budes sediet doma to bude stale len tazsie a tazsie.. ja viem s pracou to je tazko,ale ako nahle pride praca,pridu aj novi znami... netreba sa lutovat,na vsetko pozerat negativne.. otoc si to,povedz si ze mas pprazdniny a uzivaj si to... nalic sa doma,peknee sa vyfinti a chod si len tak pobehat po obchodoch,vyskusaj si zopar veci aj ked si ich nekupis... alebo si zaobstaraj psa,cvic ho,alebo chod do utulku a len ich chod vyvencit,budes mat z toho radost,ze si pomohla..taky pocit clovek potrebuje,ze je prinosom... nevesaj hlavu a malicherne spravanie sa snaz co najviac potlacit,premysli si reakciu,zareaguj neskor ale lepsie ako prchko.chod do nejakej kaviarnicky kde ti budu sympaticki casnici ,daj si tam kavu a popytak sa aspon na vypomoc ci niekoho nepotrebuju alebo nevedia o niecom... clovek sa vie vyhrabat aj z ovela ovela vacsieho hovna,ak to mam tak nazvat... hlavne sa treba obracat a tym,ze si vyjdes aj takto sama sa pomaly vytrati ta precitlivelost co v sebe mas... drzim palce a teraz chod ku zrkadlu a usmej sa na seba... napis priatelovi sms,ze sa na nho tesis,sprav mu vecer masaz,alebo ja neviem.. skus zacat robit veci co si do teraz nerobila,vyjdi z dennej rutiny a spestri si to... ved s novym mestom prichadzaju aj nove moznosti,len ich to chce spravne pojat ! :))
