Možno to vyznie divne, ale už niekoľko rokov sa trestám nejedením. Keď sa mi niečo nepodarí alebo niečo zle spravím tak sa musím potrestať tým, že nejem deň, dva.. niekedy aj viac. Donedávna som si to vôbec ani neuvedomovala, ale teraz si to už začínam uvedomovať, že to bežne ľudia nerobia a chcela by som sa toho zbaviť.. Už párkrát som sa o to pokúšala, ale nemohla som! Nedalo sa inak zbaviť pocitu viny! :( Je to PPP?? Alebo niečo iné? Poznáte niekoho s podobným problémom? Prosím pomôžte
už sa nechcem TRESTAŤ nejedením!
tak ja nejem, nie preto, že si myslím, že som tučná alebo, že chcem schudnúť, pretože na výšku 162cm je 47kg myslím tak akurát, ale pre ten pocit, že som zlyhala alebo že sa mi niečo nepodarilo
napr. v škole - že som dostala zlú známku len preto, že sa mi nechcelo učiť, rodičia mi akurát tak povedia,že to sú len známky a že to opravím a nikdy na mňa nenakričia, že čo som sa nenaučila alebo prečo som celý deň bola na fb alebo behala po vonku a mňa to potom tak štve, asi je to čudné, ale vážne mávam výčitky svedomia z toho, tak potom nejem...
a teraz opäť sa blíži škola a ja sa bojím, že zasa to budem robiť, ja to už nechcem.. naposledy keď som nejedla 3 dni tak keď som bola vonku sa mi začali triasť ruky aj nohy a točiť hlava som mala pocit, že odpadnem :/
myslim ze je to ppp. Ja sa tiez takto trestam, sice nie ze nejem niekolko dni, ale ked mi niekto nieco povie zle, zkritizuje ma za nieco, alebo sa mi nieco nepodari, uz sa spusti ten prud myslienok, ze som nemozna, blba, gramblava a TUCNA. A znova chcem schudnut...
Presne o tomto su poruchy prijimu potravy. Problemy riesime cez jedlo. Zial, ja sama neviem ako von, takze poradit ti neviem. No najviac pomaha, manualna cinnost, a furt mat nejaky program co ta tesi a bavi a potom si plna optimizmu a tahsie ti ublizia poznamky okolia a tak :)
ja mam ten isty, ale opacny problem.....ked sa mi dlhodobo nedari,al. mam nejake ine problemy, kt. neviem vyriesit, al. nie som pochopena v normalnych veciach, moje posledne vychodisko je-potrestat sa za to. Potrestat sa jedlom, resp. prezrat sa tak, ze mi ide prasknut zaludok, doslova....mam neskutocne vycitky zo seba, ze som tu situaciu nezvladla, ze som nieco pokazila, ze ma rodina nechape a preto ma povazuju za blazna....a oznacuju ma tak...a potom sa aj ja takto cititm, a opat sa za to musim potrestat. musim si ublizit, aby mi bolo kvazi lepsie, musim si ublizit, lebo inak by som padla do depresii.....mala som tazke depky 4 roky, takze viem o com hovorim...a radsej sa budem tyrat jedlom, ako by som do toho opat upadla, ked trvalo tolko, kym som sa za toho dostala...
Nie si sama. Len si neuvedomujete, že tých ktorí vám spôsobili bolest, tak im je to uplne fuk, ze sa vy takto trestáte. :(