S priatelom sme rok spolu, na zaciatku vsetko klapalo super.. postupne nastali nejake problemy. Priatel vie otvorene so mnouz rozpravat ked sa nieco deje. snazi sa zo vsetkych sil vyriesit problem. vysvetlit mi co sa robi zle.. ja si uvedomim ze robim chybu, ze mu tym ublizujem., aj ked sa niekedy jedna o malickosti alebo naopak je to vazne.
Uvedomujem si, ze nekomunikujem. velmi by som chcela a neviem to. po hadke cusim a neviem co povedat.alebo si len lahnem a pozeram do steny. jeho to rozculuje..
Najhorsie je, ze ak s tym nic neurobim, nezmenim to, neprestanem robit chyby, bude sa dalej trapit a rozideme sa. uz sa slovo rozchod spomina. Viem, ze to nechce ani jeden z nas. obaja si vieme prestavit buducnost spolu, ale viem, ze sa musim nejako zmenit. neviem ako mam komunikovat. co povedat k hadke. alebo aj ked nieco poviem, tak sa chyba stane inde.ako mam nas vztah zachranit??
priatel sa trapi a ja to nechcem..
rozchod nechceme obaja no blizi sa
dartanganka ahoj :)
Mali ste uz taky vaznejsi rozhovor? O buducnosti? O babatku? Otvoreny, priamy, s vylozenymi kartami?
Ahojte,..
som prvykrat na tejto stranke a velmi sa mi to paci,..zaujimave temy, zvacsa zaujimave prispevky, proste stret s normalnymi ludmi, ziadne vulgarizmy,..
Ja sa tiez chcem pridat k tejto teme,..mam priatela, s ktorym som prave rok a ten vsetko riesi rozoberanim, vlastne malych problemov, lebo si myslim, ze tie velke este chvala Bohu nemame..ja reagujem takisto ako simonka, som ticho, zapozeram sa na jeden bod a cusim,.parkrat som ale vybuchla a vtedy bolo zle,..ja to radsej riesim tak, ze tresnem dvermi a idem schladit adrenalin niekam von,..moj priatel je hrozne ziarlivy a riesi kazdu blbost, hlavne neopodstatnenu,.nedavam mu na to dovody,.ale viem, ze som atraktivna a pekna zena, ale milujem ho nadovsetko,..u nas sa uz zacalo spominat slovo rozchod a toho sa obavam,,bojim sa, ze k tomu dojde,.milujem ho velmi, myslim, ze je to laska mojho zivota, tiez mam 40 rokov a bojim sa,ze zostanem sama,..bola som aj vydata v mojej 26=ke tri roky,..ten ma ale podvadzal, a ako je klasika, ja ako manzelka som sa to dozvedela posledna,...nemam deti,..aspon jedno babo by som chcela stihnut,..len neviem, ci to mam dopriate,..zelam vam vsetkym vsetko fajn,.niektori ludia sa tu opakuje,..ste fajn!!!
tiež mi vystrčil takúto vec, že prečo som ticho a neargumentujem atď. ale to sa stalo len raz, proste som nemala slov.. A tiež mi povedal, že treba komunikovať, lebo to zle dopadne atd atd. Nemám problém s komnuikáciou, len v tom prípade ma nejako zradila a bolo to dosť nepríjemné, takže viem, ako sa asi cítiš. Sme spolu tiež rok a našťastie sa mi to stalo len jeden krát. Skrátka musíš dať najavo svoje pocity a ak ti niečo vytkne, nesmieš si ten argument len myslieť, ale musíš ho aj povedať..
tiež mi vystrčil takúto vec, že prečo som ticho a neargumentujem atď. ale to sa stalo len raz, proste som nemala slov.. A tiež mi povedal, že treba komunikovať, lebo to zle dopadne atd atd. Nemám problém s komnuikáciou, len v tom prípade ma nejako zradila a bolo to dosť nepríjemné, takže viem, ako sa asi cítiš. Sme spolu tiež rok a našťastie sa mi to stalo len jeden krát. Skrátka musíš dať najavo svoje pocity a ak ti niečo vytkne, nesmieš si ten argument len myslieť, ale musíš ho aj povedať..
no dievčatá ...všetky tu závidíte....ja som mala priateľa (volal sa andrej-pre istotu) a ten mal tendenciu všetko všetulinko riešiť a vždy to skončilo tak že sme došli k záveru teda on došiel k záveru že sa hádame lebo je to moja chyba: ale! hádali sme sa preto lebo on niečo "viviedol, povedal..." a hádka vznikla len pre to lebo ja som do toho rýpala a chccela som si to vyrozprávať äa to mu vadilo)...no + samozrejem ked som spravila ozaj ja chybu tak som bola na vine právom. skrátka či som spravila ja chybu alebo on bola to moja vyna.nadôvažok vždy odomňa čakal doslovné ospravedlnenie s dôvodom prečo sa mu ospravedlňujem ! (no skrátka fas)ono všetko som si uvedemila až keď sme už spolu nechodili (trvalo to 3 roky - to chodenie) takže vážne je to vždy tvoja chyba ?????....je tomu cca 13 rokov čo sme rozídený a verte dodnes nemá priateľku s ktoru by vydržal dlhšie.
Aj ja som taka. Po hadke len mlcim a rozmyslam. Ked som vytocena, nechcem nic hovorit, pretoze by som to potom lutovala. Uz sa mi raz stalo, ze som priatelovi vychrstla do tvare, ze je idiot a ze nas vztah uz nema zmysel. A potom som to lutovala. On tiez neznasa, ked som ticho, ale nedokaze to pochopit, preco je to tak :/
tiež som bývala taká, všetko som musela v hlave poprevracať zo všetkých strán a než som prišla k tomu, čo chcem povedať, bolo neskoro.. a medzitým som samozrejme svojím mlčaním pôsobila ako urazené trucovité decko - hoci urazená som sa necítila a trucovať som nemala v úmysle..
s tým človekom už nie som - a (ne)komunikácia nebola dôvodom k rozchodu.. a v súčasnom vzťahu vždy keď príde k nejakému vydiskutovávaniu a ja spozorujem, že by som najradšej mlčala a prešla si to sama v sebe, spomeniem si, ako ex povedal, že som sa urážala ako sliepka a hneď rozprávam..
skôr mám ten problém, že dokážem riešiť veci do detailu, kým môj priateľ považuje všetko hneď sa vyriešené a potom ho zbytočne stresujem vracaním sa k tomu istému..
skús si vždy povedať, že je treba rozprávať, inak ho stratíš.. skrátka, "motivovať" sa k rozhovoru.. isto ťa to trápi, keď žiadaš o radu ľudí na fóre, takže stratené to nie je.. len vstúpiť do seba, kým nie je neskoro..
simonka to ti gratulujem k takemuto priatelovi fakt vazne,milujem takychto ludi,lebo ich je malo. aj ja som bola taka ako si ty teraz,ale to bolo velmi davno,teraz som presne taka ako tvoj priatel. tam,kde nie je komunikacia zivot "umiera"...aby si sa mohla dalej vyvijat,musis komunikovat,staci ak budes hovorit jasne a pravdivo,je to v kazdom z nas,len treba chciet,alebo sa to pomaly zacat ucit. Ked s nim zacnem hovorit,das mu tym najavo,ze mas zaujem a ze si ho vazis,naopak mlcanlivostou a trucovanim ho utvrdis v tom,ze to nema s tebou cenu do buducnosti,ak sa potom rozidete,tak sa prosim necuduj. Opytaj sa sama seba co komunikaciou mozes stratit? Nic,iba ziskat,ze?
Tak drzim palce
A ROZHODNE TO NIE JE DOVOD NA ROZCHOD... pokial to partnerovi vysvetlis :)
ak sa zacne vo vztahu sklonovat slovo rozchod, tak je to zaciatok konca, to poznam z vlastnej skusenosti, ak clovek uz v mysli dokaze pripustit, ze by s danym clovekom mohol NEBYT, tak to nie je dobre.
Ale aby som nebola az taka pesimisticka :) Ja som vybusna, temperamentna, ked ide partner so mnou do hadky, koleduje si o vybuch :) Takze u mna je uplne nutne, aby som tresla dverami, isla niekde zrazit dolu adrenalin a potom dokazem s chladnou myslou adekvatne reagovat. Keby som reagovala hned, moze sa stat, ze moj usudok je velmi skresleny mojimi emociami. Takze to co robis ty, mne nepride vobec ako chyba, pokial sa nakoniec k danej veci vyjadris.