Mam niekedy, vlastne stale pocit, ze som terapiou a svojou terapeutkou povedzme posadnuta (i ked to slovo znie strasne, mozno by sa hodilo namotana). Niekedy sa bojim toho, ze pride koniec toho celeho procesu. Raz to pride. Ako ste to zvladli?
Aj vy tak usilovne premyslate o kazdom sedeni a medzi sedeniami vediete v duchu dlhe rozhovory?
ako vnimate terapiu?
Ide o normálny vývin vzťahu, tzv. prenos. Premýšľanie je tiež prirodzené, veď predsa na sebe pracuješ a spracovávaš veci, ktoré spolu riešite. Súčasťou terapeutického vzťahu je aj jeho ukončenie, ktoré by malo prísť, keď naň budeš pripravená.
Ide o normálny vývin vzťahu, tzv. prenos. Premýšľanie je tiež prirodzené, veď predsa na sebe pracuješ a spracovávaš veci, ktoré spolu riešite. Súčasťou terapeutického vzťahu je aj jeho ukončenie, ktoré by malo prísť, keď naň budeš pripravená.