Bipolárna afektívna porucha

Ahojte môj manžel trpi bipolárnou afektivnou poruchou. Začalo to tesne po zásnubách, prechádzali sme si veľmi ťažkým obdobím počas mánie kedy som rozmýšľala či si ho vziať alebo nie.Samozrejme prečítala som snáď všetky články na internete čo som našla o tejto poruche.Vacsinou som našla články tipu ,,odísť zo vzťahu,,. Manžela som si vzala. Áno som si vedomá že budem mať život ako na hojdačke ale toho chlapa som spoznala keď bol zdravý a bol úžasný. On zato nemôže.Jednoducho sa musíme popasovať s tým čo nám život priniesol. Keď sa človek lieči a snaží sa tak nevidím dôvod prečo ho opustiť. Manžel sa lieči a vedie normálny život .
Chcela som sa len podeliť s mojimi skusenostiami s touto poruchou. Ďakujem

Ahojte,
rada by som tu nasla spriaznene duse trpiace BAP na vymenu skusenosti a vzajomne povzbudenie. Mam 37r. a psych.pacientkou som od r.2000, takze uz nejaky ten piatok? Zacala som "len" depresiou po mature a postupne som to dotiahla az k BAP. Presla som si uz kadecim,vystriedala kopu liekov.Poslednych 6 rokov som na Lithiu a Wellbutrine...mate skusenost? ? Catka

fool, mas to tazke, aj ini. ste na liekoch vacsinou?

Fool :

Rad by som s tebou pokecal ale ja netrpím bipolarnou poruchou ale inými psychickymi problemami. Skús najst najst na socialnych sietach skupinu ktore zdruzuju clenovv s bipolarnou poruchou, urcite tých skupín musí byť vela.

Viem, je to už dlhý čas no veľmi by ma potešilo ak by aj teraz, v roku 2018 sa našiel niekto, kto by sa so mnou porozprával o tejto zákernej diagnóze. Mám šestnásť a každé rozhodnutie, moje bytie i pocity ovplyvňuje BAP. Už nevládzem, niekedy si to nepripúšťam, niekedy ako aj teraz chcem pomoc, inokedy lietam a pomoc nepotrebujem pretože to ja som tá, ktorá rozdáva rady. Mám veľmi ťažké mánické obdobia. Idem na maximum, nespím, nestíham jesť, denne som schopná precestovať pól Slovenska, spíšem i pól knihy, maľujem a kreslím, vzdelávam sa a som plná hnevu a agresie. Len sťažka sa so mnou dá komunikovať.

Moja mama taktiež trpí BAP , je veľmi ťažké s ňou byť v jednej izbe . Na začiatku som to celkom zvládala, pokúšate sa všetko tolerovať ale niekedy to naozaj nejde . Najhoršie je keď jej "prepne" a neužíva lieky. Vtedy nemá žiadne mravné správanie . Nedokáže kontrolovať seba a ani svoje emócie.Je jej jedno že doma má nejaké povinnosti voči deťom a vlastne voči celej rodine.Veľmi ťažko s ňou vychádzam aj keď užíva lieky. Nedokážem zabudnúť čo nám porobila, keď neužívala lieky. Teraz má také silné lieky, mám pocit ako keby to ani ona nebola proste jej úplne otupujú myseľ a má myslenie ako nejaké 12 ročné decko. Tím chcem teda povedať ľudia keď ste chorí a viete o tom užívajte lieky a nespôsobujte svojej rodine problémy.

Ahojky.ja trpim tiez bipolarnou poruchou,k tomu este hranicna por.osobnosti a soc.fobia..no nieje to nic moc teda.bojujem da sa povedat kazdy den,len malo kedy mam taky zlaty stred no inac mam rychle cyklovanie nalad aj pocas dna..neskutocne ma to vycerpava,strasne ma ale mrzi,ze sa naozaj snazim,lieky uzivam pocetne a tak ako mam,no i tak niesom stabilizovana...do nemocnice uz ani nejdem,bola som x krat ale nikdy nic nevydrzalo..naposledy ked s bola tak ma neskutocne zdopovali,nemohla som slinu prehltnut...myslela som ze umriem..do nedavna som uzivala biologicku liecbu ktora mi neskutocne este viac rozhadzala nalady a prestali mi ucinkovat vsetky psyvh.lieky...to este bolo fuj;( nedivim sa ze niekdo to nevydtzi a zabije s tymto sa neda zit :(

Ahojte.Tiež mám BAP. Diagnostikovali mi to v mojich 16 r. Teraz už mám 24 r. Odvtedy som bola viac krát v nemocnici. Teraz to však bolo vážne lebo som mala nejaký záchvat. Brala ma sanitka. Ja si to nepamatám. Mala som spánkovú terapiu.Doteraz som vždy všetko brala s úsmevom na tvári.Len teraz mám ťažké obdobie. A stále som smutná.Verím že sa mi dobrá nálada vráti. Rada pokecám. Napíšte mi. Môj mail je dejvidka@azet.sk

S podobnými problémami som sa stretla aj ja. Preniesla som sa ces to sama. Áno je to individuálne ale určite sa to dá aj bez práškov a posedení u doktora. Bolo to pre mna vyčerpávajúce fungovať s priateľom a vôbec si nájsť uplatnene. Ja som s tým v puberte fungovala veľmi zle. Nevedela som ešte ovládať prejavy a pocity. Tým som všetkým liezla na nervy a znepriemňovala im čas strávený v mojej blízkosti. Od škôl som bola 40km a na mieste kde som bývala som sa cítila cudzia aj keď som tam bola celý život. Raz mi priateľ pustil jednu hru kde mal kamarátku. Volala som s ňou a chcela sa stretnúť. Išli sme do kaviarne a tam mi povedala všetko o sebe. Mali sme toho veľa spoločného. Zistili sme, že sme chodili do rovnakej triedy na základke. Bola to moja jediná kamarátka ktorá sa v druhej triede odsťahovala. Stretavali sme sa pravidelne a bola u nás vždy keď priateľ odišiel do zahraničia za prácou. Dovtedy som bola len uzavretá a v depresiách osamote. Jeden večer dávali dokument o ázii. Meditácia, duševná vyrovnanosť, osvietenie... Predtým som skúšala odviesť pozornosť od psychickej choroby formou fyzickej. No meditácia a podpora my z časti dopomohli nesústrediť sa na tú moju temnú stránku. Nie úplne vyliečiť sa to nedá. Vždy to bude vo vnútri. Rozložiera ma to ale naučiť sa potlačiť svoje pocity je hlavné. Nevnímam to čo bolo a ako chcem reagovať. Najprv rozmýšľam aká je najlepšie zareagovanie až potom konám. V každodennom živote teraz fungujem omnoho lepšie.

Po piatich rokoch som zablúdil na mnou založenú tému. Vidím, že sa tu veľa neudialo. Z mojej strany nie je tiež veľa zmien. Len som zostarol, mám viacej skúseností, .... stále bojujem. Znova som sa dostal do stavu hľadania odpovede "prečo..."?
A tak stále hľadám niekoho s bipolárnou poruchou. Veľmi rád si vypočujem Tvoj príbeh. Ak nechceš verejne, skús dilanp3@gmail.com. Možno sa polepší?!?