mam problem sama so sebou.mam pocit ze na seba kladiem privysoke naroky. nepotrebujem pocut ze tak ich na seba neklad. asi to mam v povahe, alebo som tak vychovana ze som vzdy bola za tu chytru co vsetko vie a je uspesna, hoci nie vzdy prva ale vzdy medzi najlepsimi. studujem dost narocnu skolu- medicinu.a prisli prve neuspechy... a s tym pocity menejcennosti a neschopnosti. neviem sa z toho nejako vyhrabat velmi mi to zvazuje ruky ten pocit ze sklamem sama seba a rodicov a vobec vsetkych ktori boli taki pysni ze maju v rodine buducu doktorku. a nemam asi nikoho kto by ma vedel priviest na ine myslienky ked som na tom zle. prosim neviete mi poradit?
vysoke naroky
Len maj vysoké nároky a makaj na sebe ešte viac a vždy sa porovnávaj len s lepšími. Ja mám tiež výčitky, keď nejdem takým tempom akým chcem. Treba nejakú novú motiváciu a hneď to pôjde... Šikovným patrí svet.
Rozlozil by som si studium o 1 rok naviac :)
konieckoncov dolezite je dojst do ciela a nie byt prvy :)
a od coho sa odrazit ?
odrazil by som sa od toho ze mam moznost vobec sa odrazit (pevny bod od ktoreho sa odrazim hladam/vyrobim si, cize ho budem mat neskor, ale viem ze mam nohy na odrazenie :) )
pevny bod moze byt v nizkom veku CAS.
sakra! mas casu kopu... kopu casu na to uspiet v zivote :)
vysoke naroky nie su podla mna zle, ba priam naopak.. avsak.. je to dvojsecna zbran :) nieco ako atomova energia.. je to sila, ale ak sa nieco pokazi ajeje...
Musíš sa naučiť nebrať si neúspech príliš k telu, rýchlo sa otrepať a ísť ďalej, lebo za chvíľu máš ďalšiu skúšku a nemáš čas sa patlať tým čo bolo. Asi si prváčka, tak možno preto ťa to tak berie, ale už si predsa nejakú skúšku urobila, tak sa odraz od toho, že toto som zvládla, tak zvládnem aj hento. Ja keď som na technike nespravil nejakú skúšku určite ma to štvalo, ale keď som prišiel domov zo skúšky mal som už úsmev na tvári a rozmýšľal, čo som urobil zle, že som to pokašľal.
akoby sa mi zrazu vobec nic nedarilo, nemozem najst taky vnutorny pokoj, nie som sama so sebou spokojna ani co sa tyka vyzoru ani medziludskych vztahov(to znelo trochu hlupo ale nic vystiznejsie ma nenapadlo) nemam sa o co opriet, od coho sa odrazit :(
dakujem za rady...
larelay hej ved prave sklamem sa sama v sebe ale nejako mi nejde to len tak hodit za hlavu..
deee: to nie je o vyspani, to trva uz dlho, toto skuskove mi moc nevyslo a stale je to len horsie, jeden neuspech mi podvedome brani sa uplne sustedit na dalsie veci a tak sa to vezie jedno za druhym. ved som sa aj vyplakala aj som bola par dni na "dovolenke" a tam to bolo fajn ale ako so prisla zase spat do reality je to tu zase... naj kamosku co by ma pochopila asi nemam, frajera tiez, a rodicia mi stale povedia ze je to hlupost ze ich sklamem nech sa tym netrapim ze to je normalne ze je to tazka skola atd... ale to mi nepomoze :(
Pekne sa z toho vyspi...večer je vždy všetko temne a smutne a rano je zas pekny den, aj ja som mala v škole iste očakávania a ked som nedosiahla vytuzeny výsledok, bývala som sklamana, ale vždy to trvalo tak max tri dni, vyrevala som sa, vyrozpravala zo svojej krivdy kamoske mamine alebo priatelovi najlepšie všetkým :-) a rano to uz bolo lepšie
Juro no tak to je teda rada :D :D
vikkkis poznam ten pocit ked niekoho sklames... ja vacsinou sklamem samu seba stale.. a potom pridu vicitky.. preco som robila toto a tamto.. neviem ako dalej uz, mam pocit ze ked sa mi dari kazdy sa len prizivuje na mne, ale ked som na tom zle, nepomoze nikto :/
Najlepšiu pamäť majú autisti s IQ 70-100, ale nejsú to tí "najchytrejší". Nikto okrem autistov so syndrómom Savant nemá fotografickú pamäť a ty niesi výnimka.
Nájdi si priateľa, ktorý ťa rozptýli sexom :D. Niekedy to skús, lebo je to veľmi príjemné a zaručujem ti, že pri tom nebudeš myslieť na medicínu, ak práve nepreberáš anatómiu.