Motivacia

presne tak, spanok je najlepsi liek na vsetko :) nie na darmo sa vravi ze sa treba ''...z toho vyspat...'' .ale smola, neda sa prespat aj tie najnutiejsie veci :D tie treba nejak pretrpiet ( pracu, nakup pripadne ine neodkladne zalezitosti...) ale ani bodku naviac :D

jaaaj :( skoda, ja ze mas nejaky tajny tip i pre mna :)))

ale inak u mna spanok lieci vsetko (teda nastastie ja som so zivotom maximalne spokojna) ale ked ma obcas chyti nejaka ta nespolocenska unava a cely svet mi pride skazeny a nestoji za nic tak ako pises: zalahnem a spim a telo po case povie dost - ide sa zit :)

ako myslis kto ma zivi? :)zase uplne nestrajkujem :D napisala som ze robim len to najnutnejsie...cize do prace idem lebo musim, ked som hladna sa najem...len proste nic naviac :)

*lalala* - a kto Ta zivi?

ja napriklad ked ma nic nebavi a mam pohlad na svet a zivot ako nezmyselny, tak jednoduco spim kolko sa mi chce a nic nerobim...mozno je to urcita forma depresie, ale viem ze raz prejde ale dovtedy si vychutnavam to ze nerobim nic, lebo ma to jednoducho nebavi...do nicoho sa nenutim lebo by ma to ''malo bavit'' koli ostatnym..robim len to najnutnejsie, spim a jem :D mozno pre niekoho totalna apatia, ale pre mna je to urcitym sposobom vypnutie od kazdodenneho kohlobehu...ktory ma tiez jednoducho po istej dobe omrzi...a potom ked sa z toho vyspim alebo jednoducho ked ma aj ta apatia prestane bavit, tak som spokojna a stastna a dokazem sa tesit z kazdej malickosti :) napriklad si vychutnavam to, ze vonku svieti slnko, to ze si mozem v klude spravit poriadok a upratat...upiect kolac a v klude ho zjest..jednooducho hocico..:)a hlavne sa usievam na svet a viem, ze to co mam, uz zajtra mat nemusim a preto som stastna a vychutnavam si ten dany moment :) ale len tak btw tiez nevidim zmysel zivota ako takeho :D ale jednoducho asi tu kazdy pre nieco sme...mozno pre niekoho :) ja verim ze raz kadzdy pochopi preco je tu :)

Zazivate aj vy stavy hypomanie?

tak kazdopadne je to zaujimavy pohlad :) Ale nemozem cakat na tu chvilu, kedy budem balansovat medzi zivotom a smrtou. Mozno ma tieto moje neskutocne depresie raz zazenu do takej situacie. Ale zatial..

sú veci o ktorých sa nehovorí, pretože sa o nich nehovorí ľahko a skôr sa človek snaží akýmkoľvek spôsobom na isté hrôzy zabudnúť, takisto sú veci, ktoré sú spoločensky neprijateľné. Na čo o tom hovoriť? Slová sú zbytočné. Nezaujímaj sa o smrť, ver, že na nej nie je nič pekné, nič zaujímavé, zaujímaj sa o život.

lebo ak si nieco take zazila povedz tu o tom viac prosim. Myslim, ze to bude zaujimat aj ostatnych.

ja to zažívam...život je príliš krátky aby sme stále na niečo čakali, na niečo sa hrali...keď nemáš s kým, tak choď sám...nečakaj na lepšiu príležitosť, lepšia než je teraz už nebude.