PPP.... to mi zmenilo život od základou .. najprv diéty a potom to prerástlo do bulímie Každodenný boj , zlyhanie , žranie , zlyhanie , vracanie ... ale sama s tým už nedokážem bojovať ! Neviem čo mám robiť aj keď viem že najradšej by som to všetko ukončila všetko celý svoj podrbaný život spojený s tým :-( Každý deň si poviem zajtra to bude dobre a ja sa z toho dostanem no pride zajtra a ďalšia prehra :-/ pomoc ... prosím
Ťažký boj ...
ano ja nemam. od februara.
CAWTE BABY
pridavam sa k Vam tiez trpim PPP najprv sa to zacalo anorexiou a teraz rok a pol bojujem ale marne z bulimiou....nechapem to neustale myslenie na jedlo
Dontsmile: ja som uz takej faze ze asi sa odstrelim uz ma to nebavy boze kazodenny boj z bulimiou stale to iste vracabnie hladovanie, vaha, depka , smutok, vyhybanie sa chodievat do spolocnosti..ale najhorsie je natom to neustale myslenie na jedlo ....
Takze ako citam ta ty tiez nemas menzes tak to sme dve je mi strasne doplacu bojim sa ze sa z toho zacarovaneho kruhu nevyhrabem ...tie nase sposte hlavy keby prepli na normalnost ach cobysom zato dala...
tak sme na tom rovnako :-( mňa to už nebaví donekočna len depkovať koly postave .. dietovať a potom sa prežierať vracať a revať pri záchode ... neznášať sa aj všetko naokolo :-/ normálne mi chýba aj menzes ... a moje krásne zdravé vlasy a nechty .-( chcem tomu povedať DOSŤ ale nedookážem to .. ako si na tom ty ako často grcáš ?
smajliQa - ja som tiež začala ... no po dvoch týždńoch som sa dostala do ešte vačších sračiek :-/ no bola by som rada ak možeš napíš mi maila - livia4488@centrum.sk
dnes je to 46 den, co jem. niekto ma pevnu volu, niekto nie az tak.
ak chces, porozpravam sa s tebou, ako som zacala ja. dokazala som to.
nehovorim, ze je to lahke, a ze nemam obcas vycitky, ale... najtazsie je zacat.
najtazsi je prvy tyzden... ani druhy nie je lahky... ale potom sa to uz iba opakuje... a ratas si dni... kazdy den sa divas do kalendara a malujes si hviezdicku ze mas za sebou dalsi den.. dalsi den, kedy si porazila PPP.
mozme aj cez mail..
No ja som na tom podobne, zacalo to davno, takym tym tinedzerskym dietovanim a postupom casu ako som sa obmedzovala som sa prepracovala az k bulimii, som v tom uz asi jeden a pol roka a vzdy po kazdom vracani si poviem ze to uz nikdy viac neurobim a robim to stale, aj ked nechcem a nechapem preco