Mam uz dlhsiu dobu takyto problem..tazko sa to opisuje suvisle, preto to opisem v bodoch...
Stava sa mi ze ked niekde som to je jedno kde a kedy, tak sa proste uplne ako keby odputam myslou od okolia a pozeram sa do blba..je to proste,ako keby som spal s otvorenymi ocami... Viem, ze sa to stava aj inym,ale nie tak casto , ako mne...hocikedy dokazem len tak lezat a sediet a pozerat do blba, pri tom na nic nemyslim..
Dalsi "priznak" - strasne rychlo mi plynie cas, napr. ked pridem zo skoly, tak o hodinu mam pocit,ako keby to, na co si spominam zo skoly, bolo pred tyzdnom a nie dnes!....a celkovo najvacsi problem je asi s vnimanim casu,stale mam stres, ponahlam sa a mam pocit, ze nestihnem prist tam kam mam a tak...a s tym spojene je aj to, ze ma prsote nic nebavi , ale fakt nic..a ak aj ano,tak iba chvilu..cele mi pripada tak, ako keby som stale cakal na nieco, co ma iba prist a preto sa mi deju taketo veci,ake sa mi deju.....
...ak mate s tym niekto skusenost, alebo ak viete,ze je to priznak nejakej psych. zalezitosti,tak mi to pls napiste.. Hlupaci, co mudruju a pisu p.coviny, nech si daju rovno pohov..Len serizone..
Vdaka!
