Mám takú otázku... časom som prišla o všetkých kamarátov... nikdy ich nebolo veľa ale teraz doslova ani jeden človek. Doma počúvam neustále výčitky, že prečo nejdem von, že len sedím doma (samej sa mi moc nechce ísť von, nevravím že mi to vyhovuje len to nevychádza). Dostali ma do takej fázy, že si o sebe myslím že som narušená, za všetko môžem ja, mala by som sa ísť dať liečiť, nedá sa so mnou vydržať, nie som normálna, všetko je moja vina. Určite som tak sebecká že doteraz neviem prísť na to kde som urobila chybu. Mám priveľké nároky? Neviem sa prispôsobiť?
Jedna kamarátka sa prestala so mnou baviť pretože som jej povedala čo si o nej naozaj myslím (niekoľko rokov som to v sebe dusila). Proste jej povaha bola že ma zlákala von, robili sme plány, na koncerty, festivaly ale vždy keď k tomu prišlo a už som vychádzala z domu tak mi prišla sms že ona nemôže, že je ,,chorá, nie je jej dobre, musí ísť k tete,, a pod. Nejde o to že som bola už nachystaná, vybavené povolenie od našich,vybraté peniaze zo šporkasničky ale o to že som sa strašne tešila a zakaždým to tak pokazila. Nemala som tam s kým iným ísť. A keď som sa teda išla prejsť aspoň sama do mesta tak zrazu som ju videla v autobuse (keď vravela že je chorá) alebo ako pije čučo s niakymi inými holkami. To tiež raz urobila, mali sme ísť na koncert, hodinu pred tým sa šla opiť a keď som ju našla v meste bola spitá a nechcela ísť, že jej je zle. Posledná kvapka bola keď som si našla brigádu a vyprosíkala aby aj ju vzali, tak jeden deň prišla a na ďalší mi ráno napísala že je chorá že nemôže. Bola to ťažšia práca v práčovni a ženy povedali že jej asi práca moc nechutí a keď som jej to povedala tak proste zo mňa vyšlo že si to aj ja myslím. Hneď na to že ona si myslela že som jej kamarátka, vravím práve preto ti to hovorím a viac sa so mnou nebavila. Bola som tvrdá?Možno naozaj bola vážne chorá. Mrzí ma tiež že ma to s ňou moc nebavilo, stále len o chlaste, kto sa pozerá, kto čo povedal na nás... mám pocit že som neprispôsobivá a vyberavá. Ďaľší kamarát je taký že sa vlastne ozve keď niečo potrebuje, odišiel študovať do iného mesta tak asi ale nemôže sem vždy chodiť, zase je to len moja vina. Naposledy sme sa videli minulé leto keď si prišiel požičiať stan na Pohodu a odvtedy sa neozval. Vlastne iných kamarátov už ani nemám. Takže táto téma je zbytočne zakladaná. Vždy mi niečo na nich vadí, raz že niekto nemôže chodiť von, raz že si ma nevšíma, raz hento raz tamto. Pochodila som toľko krúžkov a záľub, od volejbalu,jazyky, cez keramiku, šerm až som sa raz ocitla dokonca na seminári kresťanov (ja zarytý ďábel). Nikdy som nezapadla tak aby sme šli aj von niekedy. Nie je možné aby bola vždy chyba v iných, chyba je vo mne, neznášam sa.
Su to kamaráti?
Aj ja už pomaly strácam kamarátov :( všetci išli študovať preč alebo sú zadaný. Mám z toho strašné depresie pretože som spoločenský tvor aj keď niesom komunikatívna ani obľúbená ani nič stačí mi že som medzi ľuďmi ktorý ma majú aspoň trochu radi. Nerada sa vtieram a preto vždy čakám kým ma niekto niekam zavolá alebo tak. Možno aj to je môj problém. Niekedy rozmýšľam nad tým že by som si mala niekoho nájsť a bola len sním tak ako to robia moje kamarátky. Ale keď ja ani to nedokážem. Mám vysoké nároky, nikto pre mňa nieje dosť dobrý a keď aj tak nejavý záujem. Neviem ako by som si našla nových kamarátov. Jedine presťahovať sa do nového mesta a začať od nuly :(
No tak ja mam presne ten isty problem.Mala som viac partii a kamaratov ale dopadlo to nakoniec tak ze na vsetkych som sa vykaslala.Neviem mozno je chyba aj vo mne.Tak jasne ze kazdy robi chyby.Spravila som aj ja vela blbosti co teraz lutujem a velmi som sa z toho poucila.Tak isto ti moji \"kamosi\" sa predo mnou spravali ako najlepsi kamarati a za chrbtom ma ohovarali.A ani som sa medzi nimi necitila nijak dobre.Hoc som sa snazila kazdemu pomoct a poradit ked niekto mal nejaky problem.S kazdym som sa snazila vychadzat kamaratsky.No napriek tomu sa mi takto odvdacovali.Mam par kamaratov ktori byvaju v inom meste a ked som s nimi tak citim sa uplne super a necitim z nich tu nepriatelsku energiu.Alebo ako to mam nazvat.Mam este jedneho kamosa ktory aj napriek vsetkemu mi nevaha zavolat ze ci moze dojst na navstevu alebo niekam si sadnut.Pri tom spolu vychadzame len kamaratsky a nic viac.No viem ze aj ten najväcsi kamarat moze sklamat cize vsetkych uz beriem s rezervou.Podla mna ked niekomu stojis za kamaratstvo tak ten si ta bude vzdy vsimat a aspon obcas sa ti ozve.Len na takych ludi treba natrafit aj ked je to tazke.Ale ako sa hovori...\"Kto hlada ten najde\"
sranda by fakt bola, keby sa pozname a nevieme o tom :DD
ale ja som na tom podobne..a vekom je to snad coraz tazsie najst si niekoho, aspon ja mam ten pocit. a pritom podla mna nie som az taka divna - ale nebudem robit nieco co mi je proti srsti predsa! ..a tiez si za to mozem asi aj trochu sama, lebo vo vela veciach som individualistka a rada idem aj sama von len so psom alebo tak .. ale take ze s niekym sa dohodnem a on mi zavola 5 minut pred tym a viac krat by sa to opakovalo?! koniec! dorotessa, myslim ze si to vobec neprehnala s tym, ze si to tej tvojej kamaratke povedala. Ved si povedala iba pravdu. Takze urcite sa v tomto neobvinuj.
Treba to brat asi tak, ze kazdy, aj ten nespravny clovek, vztah nas niekam posuva a verit.
dorotessa No vidite kolko sa vas tu naslo :-D A najvtipnejsie je,ze sa mozno aj poznate,len o tom neviete.
hmm niesi vobec divna ..ja mam taky problem tiez a to uz mam 30r.
chybaju mi ludia, boli sme partia ludi na turistiku, po case sak sa stava sme sa rozisli /naozaj spolahlivi fajn ludia/kazdy mal nieco ine, skusky na VS, potom rodinu, deti uz, ale ja som z tej partie odisla sama skor, pretoze som bola zalubena do jedneho chalana, a on si nasiel inu, mne uz bolo tazko tam byt, .. no a po 30tke aj keby clovek chcel tazko najde niekoho, a uz vobec nie stali skupinu ludi
vsetko som si pobabrala, nemam vytvorene socialne kontakty, stalych ludi na ktorych sa mzoem spolahnut ..
Tak som si po case nasla horko tazko kamosa, s ktorym som chodila von, a to skoro kazdy den, volali sme si, verila som mu, aj ma zoznamil s nejakym clovekom, a teraz? preplo mu, sme sa pohadali kvoli nejakej blbosti na nete, a co spravil?vyhodil ma z kontaktov FB...potom sa mi ospravedlnil, chcela som sa stretnut uz to ukoncil, nic som nespravila, som sklamana a smutna .. prekukla som ho ... a dalej sa mozem trapit sama ... napisal, ze ludia prichadzaju a odchadzaju, ale nie takto, sam clovek odide po case .. vlastne prerusil moznosti, ktore som mala ... mam depku teraz .. nehovorim mam mozno dvoch troch ludi s ktorymi idem sem tam von, ale mne chyba nieco ine, viac, kde sa mzoem pravidelne stretavat, realizovat sa .. byt stastna hlavne..
ani to ine nebude. ludia su divní, a myslia len sami na seba, proste nezavdacis sa im nicim,,, hlavne jedna rada: ver len sama sebe...
dakujem za vase postrehy....ja som dufala, ze na strednej to bude lepsie..nic...tak som dufala ze na vysokej to bude lepsie...takisto nic....a v praci je to to iste.
ahoj dorotessa
chyba nie je vobec v tebe, to som potom asi aj ja vadna,. lebo ja mam tiez malo kamosov. teda je ich dost, ale viac ako tri stvrtiny z nich mi nevonia. ani sa nedaju nazvat kamosmi.
proste su to ludia co ta vyuziju a ozvu sa zas az budu nieco potrebovat, alebo jeden kamarat moj je taky, ze stale len hovori o tom ktoru by ako pretiahol,,, akoze mne sa to total hnusi a neznasam to pocuvat, len mu to nechcem povedat, lebo viem ze sa urazi. tak s nim radsej uz nechodim von,. dalsia kamoska ... mali sme ist na dovolenku spolu, uz ked som to vybavila, a takmer aj zaplatila, tak mi dojde sms, ze ona nejde, no proste PI*A co ti poviem,. odvtedy s nou nehvoorim, lebo to bolo asi treti ci stvrty krat co sa na mna takto vykaslala, a vzdy islo o dost vazne veci´.
dalsi ,,kamos,, som zistila, ze na mne zarobil, ani sa nepytaj ako... predal mi vec, ktoru ako som neskor zistila, UKRADOL!!! takze no coment!!!!
dalsia kamaratka mi zavola, ci nejdem na kavu len vtedy, ked ma vycitky, ze je tucna, aby som ju ubezpecila v tom, ze je tu niekto dalsi, co ma problem s PPP, a jak super ona vyzera!!!!
dalsiu kamaratku mam taku, co ked sa vyspala s tretim mojim kamaratom, tak som si povedala ze s dalsimi ju nezoznamim, lebo nepotrebujem zoznamovat mojich znamych s kur*ou.no a takychto ludi mam okolo seba kopec, proste sa mi zda ako by mali iq 70, a uplne sa mi na tvari objavuju rozne znechutene grimasy ked ich pocuvam, proste su trpani.mozno som trapna ja, ale tak, aspon netrepem debiliny.
a tie ich odpovede na niektore otazky moje. napriklad taka normalna otazka teraz na leto, ze neskocime do chorvatska taky predlzeny vikend si spravit?
a jaaaa neviem co bude.... a jaaaa nemam peniaze.... a jaaaa neviem mne sa nechce..... a jaaaaa by som isiel radsej ozrat sa na nejaku chatu... proste az sa mi rozum zastavuje... najviac ma dorazil moj dalsi tzv,,kamos,, 26 rocny a zacal chodit so 14 rocnou babou. to ma zabilo uplne... no proste idelany par.
tri dni dozadu som sa dozvedela o tom, ze moj dalsi ,, kamarat,, co ma neuveritelnu, genialnu pracu v Rakusku a zaraba tazke prachy, uz tyzden chodi nabaleny od jedneho podniku k druhemu, a v kazdom travi tak dve hodiny a potom dojde domov, ze z roboty ako.... uz mesiac nas pekne vsetkych natahuje a nikam nechodi, vykopli ho, a neviem na co ma taha za nos, je to trapne.
ja radsej uz ani nemam slov. koniec.
neboj sa, pojdes na vysku alebo do prace najdes si novych kamosov, podla mna radsej ziadnych ako zlych ;) podla mna chyba nieje v tebe, ja by som sa nanich tiez vykaslal ;)
predpokladám, že všetky máte teraz tak do 18 rokov...aj pre mňa bolo toto ťažké obdobie, pretože som nevedela zapadnúť medzi "normálne" decká, pretože mňa tiež nebavilo chodiť chľastať a témy, ktoré rozoberali boli podľa mňa povrchné a samé hlúposti a na druhej strane nie som veriaca, takže ani do tejto skupinky som sa nemohla zapojiť...teraz chodím na výšku a tu som si našla veľa kamarátov a aj doma mám už viacej kamarátov, mám priateľa, takže teraz som spokojná, aj ked zase nemám veľa kamarátov ale je to ok :D
