Zdravim. Mam vela problemov, ktore pocitujem ako dost velke. Vcera som rozmyslal nad tym, ze co by som musel mat, aku vec, aby som bol konecne stastny. Lebo ja stale volaco chcem. Ale dosiel som na to, ze pokial nebudem sam so sebou spokojny, nikdy nebudem stastny. Mam velmi citlivu povahu a stale sa niecoho bojim. Mam aj strach z buducnosti. Ja totiz nie som schopny spravit sameho seba stastnym. Nemam ani ziadnych kamaratov, nikam nechodim. Som dost z naboznej rodiny, az prehnane si myslim a co moze byt z cloveka, co nikam nechodi a doma reci o bohu pocuva? No predsa knaz. Ale ja chcem byt volaco ine. Mna sice do toho nikto nenuti, ale co bude so mna? Keby som mal normalne povolanie, tak keby som dosiel z prace domov, co by som doma robil? A obavam sa aj prazdnin. Co ja budem doma robit 2 mesiace? Sak ja si ani psychicky neoddychnem, co stale myslim na svoje problemy.
Strach z budúcnosti
V piatok bude koniec sveta tak nerieš :D
Dlhá pauza. Ťažká téma, nie povaha. Málo lásky. Krušné myšlienky. Dúfam, že ste ešte živí.
Si na tom vcelku dobre, ked mas tu jednu kamaratku. Ja pridem zo skoly domov a neviem co by som si zacal. Ked sa nudim tak len tak pozeram TV. Ani cez prazdniny asi nikam nepojdeme....
Ja tiez nemam vela kamaratov ... v skole sa somnou bavia ale von snimi nechodim akurat mam kamaratku ktorou sem tak ideme von ... rozhodne zivot nezavesuj na klinec.. skus si najst co ta bavi lebo kazdy clovek ma na nieco talent len ho musi objavit a ty si ho este asi nenasiel takze sa nevzdavaj .. inak umelci maju ine rozmyslanie ako obycajny ludia .. beru svet inak ... to ale neznamena ze su horsi ... treba to nevzdavat lebo aj mna cakaju 2 mesiace samoty ale aspon viem co ma bavi
A čo spolužiaci? Nemáš medzi nimi žiadneho kamaráta, s ktorým by si šiel občan von? Aj ja som radšej doma a mám rád prostredie, na ktoré som zvyknutý a svoj vlastný svet. Ale je dobré si občas s niekym niekam vyjsť aj keby si ostatní mali o tebe myslieť, že si divný, tak to rozhodne nie je nič, čo by ťa malo trápiť. Časom príde, že sa naučíš akceptovať seba samého a svoju identitu, ale musíš pre to aj sám niečo urobiť. Až bude mať napríklad vaša trieda nejaké stretnutie, tak ich skús všetkých prekvapiť a prídz tam :). Zbadáš, že z toho napokon máš dobrý pocit a postupne sa začneš na seba aj na svet pozerať svetlejšou optikou. Čo sa týka tvojho budúceho smerovania, je prirodzené, že máš obavy. Ja osobne si myslím, že umenie je dobrá cesta (aspoň po stránke rozvoja osobnosti), ale do toho ti kecať nejdem. Premysli si, čo by ťa najviac napĺňalo a malo perspektívu do budúcnosti, eventuálne môžeš aj skúsiť rozšíriť si svoj rozhľad a zamerať sa na niečo iné.
Mam dost zle zazitky z detstva aj zo zakladnej skoly, ku ktorym sa nemienim vracat. To, ze nemam kamaratov ma dost mrzi, velakrat mam chut niekam si s niekym vyjst, ale nemam s kym. Ale aj tak som najradsej doma. Moja rodina odomna neocakava, ze budem knazom. Davaju mi slobodnu volbu. Ale mam pocit, ze na nic ine sa nehodim, este okrem nejakeho umeleckeho smeru. Mam 17 rokov. A co sa tyka mojho vztahu k Bohu, verim v neho, ale nechcem to moc prehanat, ako moji rodicia. Rodicia si asi myslia, ze pojdem na nejaky umelecky smer, ale ja sam este neviem, co chcem. Postupne sa z toho vsetkeho zleho, co som prezil a pokial by ma malo spravit stastnym to ze budem knazom, tak to chcem. Nechcem vsak predbiehat udalosti. Najprv chcem dokoncit skolu a potom sa uvidi.
Trochu málo si toho o svojom probléme povedal. Z textu som pochopil, že sám seba vnímaš zrejme oddelene od ostatných ľudí, čo je aj môj prípad. Mohol by si sa pokúsiť vysvetliť, prečo je medzi tebou a okolitým svetom taká bariéra? Prečo nemáš kamarátov a aký je tvoj postoj k tejto skutočnosti? Máš pocit, že rodina od teba očakáva, že budeš duchovným a iné rozhodnutie by ich zarmútilo? Aký je tvoj postoj k Bohu? Prepáč, že som ťa takto zasypal otázkami :), ale ak očakávaš rady, tak je treba toho viac povedať, lebo mám dojem, že sám nevieš svoj problém presne pomenovať. Mohol by si aj povedať, koľko más rokov.
tazka povaha
