mam chut sa prejest

Mne pri liečbe (samoliečbe, nikdy som nevyhľadala psychológa, lebo som si povedala: buď to zvládnem na prvýkrát poriadne a sama, alebo skončím na psychiatrii) pomohla kniha Bulimie jak skončit s přejídaním. Tiež si začni písať denník (napríklad do wordu), neverila by si, ako veľmi to môže pomôcť. Denník, v ktorom si budeš priebežne počas dňa zapisovať, čo si zjedla, aký máš z toho pocit a podobne. Pustiť myšlienka na papier je terapia sama o sebe, skús to.

Mne pravidelné stravovanie v tomto smere vôbec nepomáha :( ale vôôôôbec...môžem pekne každé 3 hodiny niečo zjesť, ale večer či som najedená, či hladná, dostanem chuť na všetko a všetko aj zjem...

alexandraaa tiež som mala tento problém. ale najviac ti pomôže pravidelná stravovanie. jem každých 2,5 alebo 3 hod. zo začiatku mi bolo nepríjemné mať niečo v žalúdku ale stačí sa zaťať. je to primitívne. nemala som silnú vôľu byť anorektička a tak som musela vždy niečo zjesť a nakoniec som sa prežrala, tak som si povedala, že druhý deň nič nezjem, ale večer sa to i tak zopakovalo. tak preto treba pravidelne papať a teraz po 3ch týždňoch sa cítim skvelo. dokonca si občas doprajem aj sladké. ide o to mať plán. ráno sa postav do kuchyne a povedz si na
raňajky jogurt+cereálie + malú sladkú drobnosť
desiata (radšej si dopriať ráno ako si to stále odopierať a nakoniec sa prežerieš zo všetkého)
obed- to čo mama navarí, ale nie plný veliký tanier
olovrant- v tomto období za misku čerešní/jahôd/malín/...
večera- nejaký šalát, jogurt
a hlavne veľa vody, pomaly papať, prežúvať. pretože vieš ako. nacpeš to do seba a o 3min ani nevieš, že si jedla a si stále hladná. tak aby sa ti pomaly naplnil žalúdok a ty si uvedomíš, že ti stačilo.
predtým som bola taká, že som jedla čo som chcela, kedy som chcela a nakoniec som si povedala, že zožrala som toho dosť tak to dokončím- vyžrala som všetko a prsty v krku. tak buď silná, každé ráno si sprav jedálniček na daný deň a drž sa ho. inak na jedlo nemysli. nie je tvoj pán. keď som začala s bulímiou myslela som si, že to bude chvíľkové a o nejaký čas sa budem prechádzať v koktejlkach po meste. houby. po večeroch som sa prežierala v rozťahanom tričku. bola som škaredá, spuchnutá, osamelá, v depresiách, so žiadnym sebavedomím a pribratá (lebo som už nemala ani silu zvracať a na cvičenie som stratila motiváciu) teraz mi ľudia vravia, že vyzerám lepšie. žiadne opuchnuté oči, navretý krk, dvojitá brada, práveže som schudla, a mám aj väčší elán do cvičenia.