Zdravim. Ja uz naozaj neviem ako dalej. Tento zivot je hrozny. Nemam ziadnych kamaratov. Stale dokola to iste. Dojdem zo skoly domov a som doma az do vecera. Mam sice jedneho kamarata, ale uz som sa mu dlho neozval a bojim sa, ze ma odmietne. Mam iba 17 rokov a skoro stale mam zlu naladu a bojim sa buducnosti. Prosim napiste mi niekto sem, alebo na mail. Dakujem.
Ako ďalej?
sta
Pozri si dokumentarny film o buducnosti vesmiru hned ti dojde ze si to len na jedno storocie a to je dost kratka doba zivot ti ubehne ani nevies ako , o buducnost sa nemusis trhat ona dojde ,ak ta bavi sport najdi si cez net nejakeho kamosa s ktorym budes korculovat bikovat atd je vela osamelych chalanov ako citam toto forum , najdi si hobby alebo zenu
jajka001_
liečba vlastnymi slinami? to co je preboha?
amalka03
Preco by ta mal odmietnut? Vsak mu skus zavolat a dohodnite dake stretko.
A nebud stale doma. Co tak nejaky turisticky klub v tvojom meste alebo okoli? Chod s nimi na nejaky vylet a mozno sa tam s niekym zoznamis..Drzim palce:)
ustrachany
Precitlivenost na vplyvy z vonkajsieho prostredia je moja povahova crta. Kedze som mal nizke sebavedomie ma to zatlacilo do kuta. Teraz sa z toho dostavam vdaka autopatii, co je liecba vlastnymi slinami. Moc som tomu neveril, ale funguje to. Naozaj sa to zacina zlepsovat a bude to este lepsie. A potom skusim aj bachove esencie. Len s tou precitlivenostou asi nic nespravim.
reneSNV
to ako by si opisal aj moju situaciu
ustrachany nie si sam kto ma takyto problem
ale no;)
ved priatelia su sice pre zivot dolezity ale napr pre mna je na prvom mieste rodina!!!sice uz mam syna a priatela ale poznam dospelych co rodina ide bokom a priatelia su na prvom mieste...musis si urcit co je pre teba dolezite!!!
mas nejake konicky-kruzky atd.?
doma urcite priatelov nenajdes tak hor sa von!!!
a co spoluziaci???
si pamatam ze v tvojom veku som chodila na strednu a byvala na intraku takze priatelia boli spoluziaci!!!
a urcite medzi priatelov patrili aj kamarati zo zakladnej skoly a skolky-dodnes su pre mna top!!!
no aj ja som mala obdobie kedy som cele dni bola doma a citila som sa odstrcena ked som nastupila na intrak a po mesiaci som prisla domov....kamarati si nasli svoje zaujmi a ja som bola bokom....trapilo ma to a bola som smutna a vies co pomohlo?jednoducho zdvihnut telefon a pokecat s dotycnym a navrhnut nieco spolocne ist von niekam si sadnut....
tak do toho!!!!
elsa5.5
aký strach má mať z budúcnosti 17-ročný chalan?je taký problém zdvihnúť telefon?určite nie tak do to ho:)nájdeš si aj iných kamarátov nesed doma a chod s kamarátom von tam sa s niekym zoznámite,alebo s nejakými dievčatami...
jajka001_
najdi si koničky, take kde chodia nejaki ludia. fakt to pomaha. najlepsie nejaky sport.
