Mam fajn zamestnanie.
Mam blbych kolegov, ktori ma vyuzivaju...
Pracujem v kolektive starsich ludi na pracovisku zriadenom z dotacii uradu prace. Vzdy si najdem nejaku pracu, alebo ma nejakou pracou poveri veduci. Nikdy sa nenudim a som tomu rada. Praca ma velmi bavi a tesim sa z nej. Vsimli si to vsak moji kolegovia, ktori uz vsetku pracu hadzu na mna. Nemam problem ju urobit, ale z principu – preco by som mala? Vyhovaraju sa, ze ja to viem aj tak najlepsie, ze ja mam na to vzdelanie, ze ja viem na PC, ze proste JA TO MUSIM urobit. Tito kolegovia si do prace pridu odsediet osem hodin, preklebetit cas, pokavickovat, prezriet modne katalogy. Kym ja a veduci naozaj makame cely cas a hocikedy ani tu jednu kavu nevypijeme, pretoze nestihame...
Veduci vidi, ze to nie je v poriadku a sama som mu aj povedala, ako sa citim, ze to nie je fer, ze beriem mzdu rovnakej vysky (minimalna mzda) ako niekto, kto zamestnanie vnima ako 8 hodinove lenosenie. Nie je vsak typ, ktory to povie. On nariadi pracu kolegyni, ale akonahle zavrie dvere, kolegyna ju hodi na mna... So vsetkou drzostou. Ja mam urcite psychicke problemy, kvoli ktorym sa neviem ohradit, neviem sa branit, a tak som vhodnou obetou...
Nevladzem uz takto dalej. Stve ma ten princip a neschopnost konat proti nemu. Rozhodla som sa, ze par dni ostanem na pn, mozno sa konecne zobudia a pochopia, ze to musi fungovat aj bezo mna. Odporucate este nieco, prosim? Dakujem, ze som sa mohla vyzalovat...