Po roku sme sa rozišli, bolo to z mojej strany. Bola som presvedčená že to tak chcem , strašne veľa som o tom premýšľala...Prežili sme dosť pekných chvíl ,ale aj tých menej pekných ( najma v poslednej dobe). Čo ma však zaráža na sebe samej je to, ako v pohode to zvládam. Možno mi to ešte nedochádza (je to len pár dní),ale čakala som slzy,lútosť ... A nič. Zvláštny chlad vo mne, aj voči skutočnosti že toho človeka už zrejme v živote neuvidím. Ale prečo ,ked som ho lúbila? Možno by bolo lepšie sa vyplakať, neviem čo .. A ja proste NIČ, nulové emocie...
Žiadne emocie...
rozídenáá
2bodka
Toto sa stalo aj mne.. po 1,5 rocnej znamosti to zacalo postupne upadat az sme sa dostali do bodu,ze bol najlepsi rozchod. Obdivaja sme to tak chceli, obidvaja sme to citili rovnako a ani jeden z nas toho nelutoval.. Potom sme sa den pred vianocami, po 2-mesacnej odluke, streli ako kamarati "na vino" a zaiskrilo to tak ako prvy krat :) odvtedy sme spolu :) a to som pritom mala neskutocnu ulavu ked sme sa rozisli.. Teraz uz viem, ze laska sa moze vratit.. aj ked neviem preco :) Naco sa trapis tym, ze ta to nemrzi? Bud rada, je to rozhodne lepsi pripad, nez keby ta v najvacsej zamilovanosti opustil priatel a ty by si nemohla na neho zabudnut. Hod to za hlavu a uzivaj si slobody ;) Ak sa to skoncilo, tak preto, ze ste si "odovzdaliL navzajom, co ste si v zivote mali" a si pripravena na dalsiu etapu zivota ;)
Scotch
no to som mala tak aj ja.. po skoro troch rokoch sme sa rozisli, z mojej iniciativy... a tiez som nic necitila, bola som uplne chladna.. hm neviem preco.. asi tam uz nebola ta laska z mojej strany..
LOUS
asi pre Teba v poslednom období už vela neznamenal , nelubila si ho až tak.možno neskor to na Teba dolahne
