Dobrý deň. Potrebovala by som jednu radu. Asi sa to nikomu nestalo len mne. Mám pred svadbou, v júli si beriem môjho priateľa. Chodíme spolu cca vyše dvoch rokov, už máme svoje roky, tak sme sa rozhodli zobrať a založiť si rodinu. Nemáme za čím čakať. Lenže všetko by bol oki, len teraz skoro pred svadbou sa priateľ veľmi zmenil. Hovorí mi také veci, čo som od neho celé dva roky nepočula. Doteraz bolo všetko v poriadku, od kedy sme si všetko na svadbu zariadili, sálu, hudbu, obrúčky...atď tak sa zmenil. Neviem, čo robiť. Či si ho mám vziať, či nie??? Hovorí mi, že keď sa zoberieme všetko bude po ňom, budem variť po ňom (takto nehovoril nikdy). Bojím sa svadby. Neviem, čo robiť? Keby som teraz zrušila svadbu, tak by som vyšla ja a dokonca aj on na smiech. Všetci vedia, že sa ideme brať. Mala by som šťastná a veselá, ale miesto toho som smutná a neistá. Aké máte skúsenosti s týmto? Už sa také niečo stalo vo vašom okolí? Lebo mám pocit, že som jediná na svete, všetci pred svadbou prežívajú šťastné obdobie. Ďakujem. smutná:(
neviem,čo robiť - svadba
myslim ze jej zbytocne dohovarame. je uz rozhodnuta... ale zle..
zruš svadbu a daj mu skušobnu dobu mini na 5 rokov a uvidiš možete spolu žit aj bez svadby škoda penazi za rozvod
prepac, ale ked niekto povie, ze vsetko ma byt "po nom" tak to nema v hlave celkom v poriadku. lubis ho, ja viem, dosledky pocitis neskor, potom pochopis.
nejake dohovaranie je podla mna zbytocne lebo on povie ok, aby mal pokoj ale uvidis ze si bude stale presadzovat svoje.
,,On je svojský, ale nie je zlý človek. Lubime sa,,...
toto vravela aj moja mama. Potom jej tatko dopichal nohu nozom.
good luck
daj na vnutorny hlas, a na tvoj 6ty zmysel.. proste, zeny maju dar veci vycitit, a ty teraz ides do niecoho, co za to nestoji.. viem ze sa ti nechce zahodit dlhorocny vztah.... ale... ako chces... nemozeme ti radit.. ale TY by si mala najelspie vediet,,,
Možno som sa rozhodla nesprávne, ale ako to zistím, keď nezariskujem...
Celý život sa rozhodujeme a nikdy nevieme ako to dopadne.
môžeš dať ruku do ohňa za to, že bude ako jeho otec. História sa opakuje a bude robiť a správať sa presne tak ako to na svojom otcovi neznášal..
rozhodla si sa podľa seba, ale zrejme nesprávne..
napriek tomu držím palce a prajem pevné nervy
ospravedlnujes ho, lebo ho milujes.... ale prides na to, a nebude to dlho trvat, ze tvoje obavy boli spravne..
Je to pravda, že moji rodičia do toho zasahovať nemali, len on má s nimi lepší vzťah ako so svojimi rodičmi:)
Čo sa týka toho trošku sa bojím lebo sa chce presadzovať, ale bolo to aj horšie a od kedy spolu chodíme zistil, že sa to dá aj inak žiť ako dirigovaním...
No tak drzim palce, mozno ma i on strach, ze sa nepresadi a tak mal potrebu tak okato sa vyjadrovat... mozno ked uvidi, ze jeho nazor respektujes a ze dospievate k rozhodnutiam spolu, tak bude menej a menej potrebovat to pripominat...
Ale tiez ma prekvapuje, ze to vzali do ruk Tvoji rodicia... moji by si mi do toho zasahovat nedovolili, clovek sa musi vediet porozpravat a vydiskutovat si to sam, nie?
