ludia,ani neviete aky mam strach...s pritelom sme 10mesiacov a od zaciatku spolu byvame, teraz uz aj na slovensku, v jeho meste, byte, s jeho mamkou. Po prvy krat sme od seba odluceni, a to len pre to ze som chcela ist aspon na chvilku k rodine na opacny koniec Slovenska. Je to uz treti den, mozno len prevratite ocami uff treti den, ale citim sa bez neho sama..hoci som so znamymi, rodinou, ale nie je to ono..no len co...mne velmi chyba, lenze ja asi jemu velmi nie. Neozyva sa mi, bo tel.cislo momental nemame,ale aj ledva je na nete, a ocividne mu to ani nechyba. Mam velky strach a obavy, co sa deje, co robi, ci nahodou....:( bojim sa proste...Viem ze teraz cely cas je pri kamosoch a ledvaco ostane doma a piju..ale take obavy a strach co mam teraz, to je neskutocne..co tam robi,s kym tam je, ze si ani nespomenie...poriadne...ze mu poriadne ani nechybam asi, tak ako on mne...mozno to je takpovediac naviazanost, zavislost...laska, ale i pochybnosti avelke....bojim sa proste, ze ked sa vratim, bude to ine, ze skor sa mu zapaci ten zivot ako mal pred tym ako sme boli spolu...uzivacii a s kamosmi...uff....co si o tom myslite..? len chcem vediet nazory na danu vec..:(
och tie obavy a strach..
dakujem Vam, vazne, dost ma to povzbudilo, hoci taky vnutorny strach tam je stale..:/ ale viem ze mate pravdu, lebo sme uz vazne pocitovali ponorku..v nasom vztahu, stale to iste ato sme spolu kratko...viem ze mensie odlucenie by malo vsetko tak znova nakopnut a mali by sme si byt potom trosku viac vzacnejsie, len to je to ze sa mi neozyva ...teda tak ako by som ocakavala..myslela som ze mu budem viac chybat...hmm...no co...musim sa cez to preniest...viem, len chapete aj vy ked mate strach z necoho...mozete si povedat kaslem na to...ale ten strach tam je stale, a stale sa prediera cez vase kazdodenne cinnosti...ta3 viem este musim na sebe velmi pracovat, aby ma take banalitky nelamali, len ako? ako byt silnejsia, vyrovnanejsia, pokojnejsia...dakujem takcitak...:)
John ma absolutnu pravdu, jednoducho to vypust z hlavy, nenechaj sa manipulovat bezdovodnym strachom, laska je aj o dovere, mala by si mu verit, nespravaj sa ako sestrocne dievcatko, ved ako budes riesit naozaj skutocne problemy ked pridu? Ako ustrachane dievcatko si priatela veru neudrzis, ponechaj mu slobodu, nech si za ten cas uziva priatelov, ukaz svoju velkost, uz doktor Plzak zvykol hovorievat, ze odlucenie byva velmi prospesne, ked si dvaja uvedomia, ze jeden druhemu chybaju, to ich vztah moze iba utuzit, ak su naopak dvaja sustavne spolu, moze dojst k ponorkovej chorobe, ku zovsedneniu, divaj sa takto na Vase docasne odlucenie a hned Ti bude lahsie, aj v zdanlivo negativnych situaciach treba hladat pozitivne svetielko, lebo tam urcite je, potrebujes na sebe este vela pracovat, ak chces byt v zivote naozaj stastna, tak hlavu hore a nefnukaj
napadá ma jediné riešenie. Nemysli na to. Nesnaž sa z toho robiť problém.
Je to len v tvojej hlave.
Takýchto odlúčení ešte určite bude veľa, a prídu aj väčšie problémy. Proste nerieš problém, ktorý neexistuje, ver mu a užívaj si to krásne, čo máš. Ľudia sú komplikovaní, nikdy nebudeme s určitovsťou vedieť, čo má ten druhý v mysli.
