Ahoj, dobrých priateľov nie je nikdy dosť, a určite ste boli voľakedy veľmi dobré priateľky.Ako ukončiť priateľstvo, priatelstvá, a najmä dlhodobé priatelstvá by sa mali skôr upevňovať, ako ukončovať.Viem čo píšem, lebo ja som mal tiež dosť priateľov, keď sa choroba začala zhoršovať, väčšina z nich ma opustila, ale pár ich zostalo, najmä tích dlhodobých, nestretávame sa tak intenzívne, ako voľakedy, každý má už svoje rodiny, ale priatelmi sme zostali, a SMS-ka, telefonát, alebo e-mail od dobrého priatela na vianoce, narodeniny, alebo pri inej príležitosti vždy poteší. Neviem čo bolo medzi vami, píšeš nedostatočná dôvera, tá väčšinou vznikne z ohovárania, niekto ti niečo povie na niekoho, a nemusí to byť ani pravda. Niektorí ľudia dokážu byť v tomto smere veľmi zlý, a reči sa šíria rýchlo. Keď ti niekto povie ráno, že sa stala dopravná nehoda, pri ktorej sa ľahko zranilo pár ľudí, tak večer sa už dozvieš od ľudí, ktorý to dostali sprostredkovane, že sa stala hromadná dopravná nehoda, ktorá nemá obdoby, a ľudia boli rozmetaný po širokom okolí, a takmer nikto to neprežil. Každý si tú sprostredkovanú správu upraví podľa seba, niečo pridá, a za pár hodín je z ľahkej dopravnej nehody totálny masaker. To som uviedol len príklad, ale takých sa dá nájsť v živote neúrekom. To,že každý má svoje povinnosti, a niekedy potrebuje čas aj sám pre seba je prirodzené, ale to sa dá zariadiť aj ináč, nie ukončením priateľstva. Stačí si dať odkaz na mobil, teraz nemám čas, zavolaj vtedy, a vtedy...a podobne, existuje veľa spôsobov, a ten priateľ to časom sám pochopí, že nič netreba preháňať. Niekedy stačí priatelský rozhovor pri kávičke. Všetci sme ľudia, robíme chyby, správajme sa k sebe teda ako ľudia, trocha ohľaduplne, a snažme sa byť úprimný. Pomáhajme si navzájom. Dobré priatelstvá sa budujú dlhodobo, a dajú sa zničiť jedným slovom, jednou nevhodnou vetou, a človekovi na ktorom nám voľakedy záležalo zlomíme srdce, a ten človek sa bude pýtať sám seba, čo som mu urobil, keď ma tak odkopol? Ver mi, vo vyslovených slovách je veľká sila, ktorá sa rodí už v našej myšlienke. Preto si vždy aj dva krát premyslime, čo tomu priateľovi, alebo hocikomu povieme, aby sme mu neublížili, a priveľmi neranili jeho city. Ublížiť niekomu nie je ťažké, ozaj stačí na to len pár slov, ktoré už potom nie je možné zobrať späť.Ale človekovi pomôcť, a snažiť sa ho pochopiť aj s jeho chybami, a nedostatkami, je už oveľa ťažšie, ale za ten pocit, ktorý máte z toho, keď niekomu podáte pomocnú ruku to rozhodne stojí. Keď sa vďaka nám, čo i len jedinému človeku žilo ľahšie, nežili sme nadarmo.
Veľa šťastia.
