Nejakí samotári?

Ahojte aj ja som samotárka,cítim sa tak.

Ako tu už niekto povedal,tiež si myslím,že je rozdiel medzi samotou a osamelosťou,ale to zistí len ten čo to na vlastnej koži pocítil.

Mám 17 rokov,za sebou také dectvo,aké zažilo možno len pár ľudí.
Tiež veľa sklamaní z priateľstiev.
V škole je to horor.
Zvykla som si sama na seba,nie preto žeby som chcela,to nie,ale že musím,inak by som asi zošalela.
O falošné priateľstva nestojím,myslím že týmto som už všetkých dopredu odsúdila,no je ťažké niekomu začať veriť,keď vás milion ľudí pred tým už sklamalo.

Keď je vonku krásne,vždy si uvedomím aká som sama.Vtedy je to zlé.Uvedomujem si že už sa dlhé mesiace utápam v samote,a nemám sa komu s tým zdôveriť...

Raz za čas idem von s nejakou bývalou kamarátkou,ale už je to o ničom.
Každý ma už svoju partiu,svoje povinnosti.

Viem,že chybu robím v tom,že nemám žiadnu aktivitu a preto mám kopec času nad rozmýšľaním,že som sama,len je ťažké niečo nájsť,čoby mi išlo,nakoľko v ničom bohužial nevynikám.

Jediné možno to že ma baví učiť sa,čítať,dozvedať sa nové veci,dokonca filozofovať,písať ,ale to je tým keď človek nemá priateľov,má viac času zdokonalovať sa.

Tiež mám sny,ktoré chcem uskutočniť a ukázať svetu,že som iná ako si o mne ostatní mysleli.
Každý deň žijem ďalej,teda prežívam,a verím,že sa to raz zmení.
Jedine tieto veci ma posúvajú dopredu

up to you :D

hodim ti tam nieco? :)

hmm, no to som sa musel poriadne nudit :))

lost, ty si na tom pokeci komentujes sam seba, ty komentátor :D

qwaerst- súhlasím, ako si napísala. Keby vea vedela, čo je skutočná samota, mala by na to iný názor. Ale práve tu je veľký rozdiel. Medzi samotou a osamelosťou. Vea napísala, že rada trávi čas sama, ale že má priateľov. Takže ja ju vnímam ako inteligentné dievča, ktoré vie byť samostatné ale aj spoločenské a nepatrí medzi tie ožraté puberťačky. Čiže si vie užiť samotu. Lenže osamelý človek je veľký a zásadný rozdiel. Osamelý znamená opustený, teda prakticky bez priateľov, ktorý funguje väčšinu dní sám. Ja som sám prakticky stále, jediná spoločnosť je rodina. Lenže to mi, prirodzene nestačí. Priatelia dávajú každému človeku nádej a v podstate aj zmysel života. Lenže ak ich nemá, tak si zvykne byť sám a o to ťažšie je riešiť problémy. Keď mám problém ja, musím sa povzbudiť sám. Ale aby som zase neklamal, to ja sa otáčam chrbtom k ostatným, nie oni mne. Mnoho ľudí sa pýtalo čo mi je, keď som bol skleslý, lenže ja im nikdy nepoviem, čo mi je, pretože je toho veľa a ja nikomu natoľko neverím, aby som sa s ním o tychto veciach rozprával. Ako povedala vea, sú pre mňa len na taký povrchný rozhovor, nič hlboké...

vea

ano presne ako napisal Zdravy.

kebyze poznas skutocnu samotu tak by si mala trosku iny nazor.

praca praca praca :)

Vea napisala - Ja väcsinu ludi vnimam ako dost jednoduchych, povrchnych. Da sa s nimi len tak pokecat, ale rozpravat sa o nejakych hlbsich temach s nimi nema vyznam. No ked som si precital tieto riadky plus sposob tvojho samotarskeho zivota, utvoril som si presne ten isty nazor ako si ty utvaras o inych. Proste mam pocit z tych tvojich riadkov povrchnost.

Aj ja som samotarka, ale som rada :)

Mne to uplne vyhovuje, mam rada samotu, ticho, najlepsie si oddychnem ked som sama so sebou, ked mozem premyslat, len tak byt. Uplne milujem ked sa sama prechadzam.

Take tie klasicke piatkove typy su mi z duse odporne, v zivote by som takych kamaratov ani nechcela :D
Pre mna toto nie je zivot, ozrat sa kazdy piatok a potom sa dva dni spamätavat. S takymi ludmi si vobec nemam co povedat, nech si len pekne nadalej ziju svoje piatkove zivoty cim dalej odo mna :)

Mam kamaratov, v skole som celkom aktivna, s kazdym sa porozpravam, pokecam, ale toto nie som ja, robim to len preto, lebo si uvedomujem, ze je to potrebne. V praci alebo v skole je priam nutne byt spolocensky, rozpravat sa, reagovat. Mam kopec kamosov, ale su len na take kavickovanie, to spomenute kupalisko, kino atd. Ja väcsinu ludi vnimam ako dost jednoduchych, povrchnych. Da sa s nimi len tak pokecat, ale rozpravat sa o nejakych hlbsich temach s nimi nema vyznam. Nepochopili by co chcem povedat, je to mimo nich.

V skutocnosti milujem samotu. Obcas by som si priala mat par priatelov, ale takych aka som ja. Stretnut sa raz za cas, ale rozpravat sa tak, aby sa rozpravali aj nase duse. A takych ludi je strasne malo aj ked stale hladam :)

A prist len tak k niekomu cudziemu? Uz len ta myslienka mi pride neskutocne trapna :D Vam by nebolo divne kebyze sa prechadzate po ulici a pride k vam cudzi clovek len tak pokecat? :D Alebo sedite niekde v podniku s kamaratmi a niekto sa votrie medzi vas?
O toto nemam zaujem :)