Ani neviem, či vlastne očakávam radu, že čo ďalej... skôr sa chcem len vyrozprávať a zisťiť, či viacero mladých ľudí zmýšľa podobne.
Pred necelými dvoma rokmi som skončila VŠ. Po skončení školy som si začala hľadať prácu na TPP, čo však nebolo také jednoduché. Absolventov bolo veľa a celkovo nezamestnaných taktiež. Istý čas som pracovala na dohodu a neskôr sa mi podarilo zamestnať sa na dobu neurčitú. Nepracujem však v odvetví, v ktorom mám vyštudované vzdelanie, ale na pracovnom mieste, kde stačí iba SŠ vzdelanie. Na jednej strane som sa tešila, že sa mi vôbec podarilo zamestnať, keďže je doba taká aká je..., no na druhej strane cítim v práci akýsi stereotyp - nedostatočné podmienky pre ďalší kariérny rast, rozvoj osobnosti a naprdovanie. I finančné ohodnotenie sa mi zdá dosť nízke (cca 390 - 400€ mesačne v čistom). Uvedomujem si
však, že veľa ľudí by bolo rado, že má aspoň takú prácu a ako ja a stály mesačný príjem, z ktorého môže živiť rodinu. No na druhej strane sa mi to vidí dosť málo pre mladého človeka na to, aby si mohol plánovať budúcnosť, zabezpečiť bývanie, viacčlennú rodinu a pod. Samozrejme, hľadám si inú prácu, v ktorej by som napredovala avšak nedá sa ku nej prísť zo dňa na deň. Riešite i vy podobné situácie?
Životný pocit, či skôr tvrdá realita...
v dnesnej dobe az tak nezalezi ci mas diplom alebo nie....ZNAMOSTI na spravnom mieste-to je dneska dolezite!
ta3 takych ludi ako ty obdivujem, mne aj ta odvaha chyba
jahodka123 som na tom podobne, plat mam 500-550 ale na papieri omnoho menej, ked pojdem na matersku tak si urcite budem musiet asi platit DNP inak neviem. snazim sa setrit, no ked mi vsetko postrhavaju, tak mi skoro nic neostane a tiez mam vysoku a je mi to k nicomu.lepsie by bolo hadam bez nej a stacilo byt v niecom sikovna, ale ja si myslim, ze som neni v nicom sikovna :-(
ale aj tak som stastna prestastna ze mam robotu :-D
Hľadaj si inú prácu.
Moja rada znie. Popri zamestnaní si skúšať hľadať iné ... rozhodne sa ale držať v reálnej rovine a nedávať výpoveď skôr ako nenájdeš niečo iné ... to je žiadne sugescie som najlepšia mám ďaleko na viac a podobne ... situácia vo svete je zlá a bude pravdepodobne horšia to je realita ... a pozitívne myslenie a dávanie si nereálnych cieľov ťa môžu zničiť ... to že sa pár agresívnych jedincov dostalo na dobré pozície a odporúčajú ti hlavne sa nebáť a ísť si za svojim neznamená že to dokážeš a uspeješ aj ty ... ono totiž ty nevidíš čo všetkým za ich úspechom stoji (protekcia, iná doba, náhoda, to že dobre vypadajú, majú lepší genetický potenciál atď).
Nad prácou v zahraničí som rozmýšľala nejeden krát. Avšak VŠ som študovala hlavne preto, aby som si našla uplatnenie tu. Tak prečo potom odchádzať od svojej rodiny a blízkych... (aj keď rozumiem, že naše platy sa nevyrovnajú ich platom pravdepodobne nikdy)! A zasa keď každý schopný mladý človek odíde do zahraničia ako to bude vyzerať tu...?
Ak Ťa to tam nebaví, nemáš možnosť postupu a ešte aj zarobíš málo, tak sa nečudujem že si nespokojná. Ja som často bol na takých pozíciach, kde kolegovia mali iba SŠ, alebo to bolo také domiešané. Ale nič Ti asi nebráni si nenápadne a pomaly hľadať niečo lepšie. Pre absolventov je asi najväčším hendikepom nedostatok praxe a pri tých prvých zamestnaniach treba mať buď nejaké známosti, alebo šťastie.
dennodenne...zabudni nato, ze vela ludi by bolo rado na tvojom mieste, ze je teraz kriza a ze mas byt rada, ze vobec mas pracu (aj ked je to vsetko pravda)...toto su podla mna take spomalovace...treba si urcit nejaky ciel, motivaciu (ci uz zabezpecenie byvania, rodina, dovolenka) a ist za tym...viem, ze to nie je velmi prakticka rada, ale mne to pomaha posuvat sa blizsie k cielu
lost, vela ludi drzi hubu aby vobec mali co do nej dat, ked to uz tak musim napisat...tvoj model velkolepeho NIE by fungoval len keby islo o hromadne NIE, no ked je situacia taka, ze na jedneho co povie NIE pripada desat co s radostou povedia ANO, tak to nevidim ruzovo
Momentalne je ekonomicka situacia zla vsade. Zijem v zahranici, takmer rok a pol po ukonceni vysky som si nemohla najst pracu. Ked som si hladala robotu pred styrmi rokmi, dostala som pozvanie na pohovor do vsetkych firiem, kde som si poslala zivotopis a na fleku som aj bola prijata. Po par mesiacoch som dala vypoved, firma nebola to, co som ocakavala a po tyzdni som uz pracovala inde. To boli zlate casy. Teraz treba zatat zuby a tesit sa, ze ma clovek pracu (zatial)...
presne ako hovori Lost, zamestnavatelia vyuzivaju to, ze sa ludia boja otvorit usta, chapem Tvoje pocity neuspokojenia, s nimi sa tazko zije, dost som si ich uzila na vlastnej kozi, situacia na Slovensku nie je dobra, ale Ty si mlada, najdi odvahu a hladaj lepsie sance, aj ked to bude musiet byt za hranicami, ja som bola na Slovensku v zamestnani diskriminova ako zena a rozhodla som sa odist az na druhy koniec sveta ako 53 rocna a vobec svoje rozhodnutie nelutujem, ak nieco lutujem, tak ludi, ktori nemaju na to dost odvahy
