prejedanie sa-bulimia

pri bulimii skoncite velmi zle..naco vam je chuda postava ked budete mat lamave nechty..znicene vlasy..znicenu pleť..to cchete ?.....ked s avas niekto spyta preco ste tak schudli..tak co pochvalite sa ze bulimiou?..alebo budete klamať ??.......verte mi nieje nic silnejsie ako ludksa voľa a Božia pomoc........STOP BULIMII A PREJEDANIU SA...schudnite zdravo..sice pomalsie ale s lepsim pocitom :-)

Dakujem vam kocky...co sa tyka toho vracania tak musim konstatovat ze je to pravda pribrala som...ale snazim sa uz asi tyzden jem zdravo a ide to pomalicky kazdy den sa bojim aby som do toho nespadla opat ....uz nechcem :((( na vahu ani nepozeram uz sa nevazim ide mi najma o zdravie tak drzte mi palce

katka nemas pravdu, ja som LEN z bulimie schudla za rok necelych 10 kil...

Ahoj KYWAH. Som približne v tvojom veku, 4 roky som cista, avsak cela stredna pregrcana...pametam si akoby to bolo vcera, kolkokrat som plakavala v kupelke, lebo napriek tomu ze som strasne nechcela, tak som musela, lebo som myslela ze z tych 10 000 kcal ktore som dokazala prijat za hodku priberiem 100 kil. Popravde ked som si s bulimiou zacala mala som postavicku ako lusk..ale chcela som este viac a empiricky viem povedat ze z bulimie sa pribera a rastie brucho. Prijmes dajme tomu 10 000 kcal, z coho 2 000 je cukor ktory sa vstrebe tak rychlo ze ho von nedas...normalne zacni papat, v pondelok len si musis povedat DOST! dajme tomu od rana budes hladovat a poobede to nevydrzis a prezeres sa, ale ked to nevygrcias tak uz nebudes hladna, aj taky moze byt prvy krok. musis si vazit samu seba, nema to zmysel, PRETOZE NIE JE MOZNE Z BULIMIE SCHUDNUT! pocas mojich aktivnych rokov som pribrala z 177/60 na 177/73. v sucasnosti sa vraciam na povodnu vahu. Ked som si povedala ze dost bolo, tak som pribrala asi este zo 3-4 kila, vtedy som si prestala stupat na vahu asi na dva roky, tak to neviem presne odhadnut. casom dajme po dvoch mesiacoch som sa naucila jest na vecer len masko so zeleninou, alebo vajicky salat, ale kludne si raz za cas dpriala aj pizzu. spackala som ju, ale tym ze som ju nevyvracala mi na dalsi den uz nesla na chut. v sucasnosti som sa nauciila jest menej, velikanske ranajky a potom ti uz den ujde v pohode 8))) tolko moj pribeh, drzim ti palec, nech sa ti s tym podari skoncovat a uz sa netrapis, som s tebou .
PS: cim viac casu budes travit s ludmi tym lepsie
katka

ahojte, ja som bulimičkou cca 10 rokov a každý deň je pre mňa výzvou aby som sa nevzdala.... lenže skoro každý večer pred spánkom konštatujem, že niekde robím chybu lebo sa mi zas nepodarilo správne naštartovať. Nikdy až na jedno asi polročné obdobie prejedania sa v Anglicku pred 14 rokmi som nemala problém so sebou, teda to koľko vážim. Vždy som vážila viac menej ideálne. Teraz vážim menej, myslím si, než by som mala, no mám problém s trávením. Neviete mi poradiť, čo by mi mohlo pomôcť k tomu aby som trávila normálnejšie? vždy keď niečo zjem ( varená či dusená zelenina, mäso na prírodno, ovocie... hocičo a pritom malé porcie) mám problém, že i keď to zjem ráno, tak ešte podvečer mi je z toho zle- páli ma žalúdok a je mi na zvracanie. Jediná doba kedy jedlo vo mne ostane je ak niečo zobnem tesne pred tým než vleziem do postele- jednoducho sa nútim vydržať i za cenu, že nespím . A už ma to fakt moc vyčerpáva.

Zdravím :) Potrebujem pomoc. Mám 14 rokov, asi 165 cm a 46 kg. Už asi pol roka trpím zákernou bulímiou. Keď som bola menšia, bola som ako gulička a raz ma to prestalo baviť a rozhodla som sa schudnúť. Upravila som si jedálniček, vyhodila sladkosti a chlieb. Prvý mesiac bol ťažký, ale som tvrdohlavá a novému režimu som sa prisposobila. Písala som si váhu a dávala si pozor na to čo jem. Popritom som športovala. Ručička na váhe klesla po polroku z 55 na nejakých 51. Práve začínalo leto a mne to nestačilo, stále som na sebe videla nedostatky. Mala som preštudovanú každú stránku o chudnutí, vedela som čo má koľko kalórií a čím sa najrýchlejšie spaľujú. Každé ráno som začínala politrom vody a korčulovaním do jednej. Potom som cez deň zjedla jablko, jogurt a dusenú zeleninu. Váha klesla na tých 50 keď som išla do tábora. Tam som začala normálne jesť. Keď som sa vrátila rozhodla som sa nastaviť opeť starý režim. Nešlo to, bola som u babky. Ale ako začal školský rok vrátilo sa to. Raňajky-polka jablka a pohár vody, plus vitamíny, desiata-jablko, obed-dusená zelenina, olovrant-jogurt, večera-špenát, dusená zelenina alebo kuracie meso. Kamarátky ma prosili nech s tým skončím, že som chudá. Ale ja som stále videla, že mám tuk. Stále som myslela na jedlo a na sladké. Dozvedela som sa, že spolužiačka bola bulimička. To bol najhorší deň mojho života. Deň, keď som si prvýkrát strčila do úst prsty. Potom to išlo dolu vodou. Do večera, keď som bola mimo domu som jedla zdravo, potom som prišla domov a začal ten kolotoč. Zjedla som čokoládu, vlašský šalát, kúsok klobásy, chlieb s tatárskou, kečupom a džemom, len tak som jedla cukor a všetko som to zapíjala acidkom alebo plnotučným mliekom. Potom-smer WC. Robila som to asi dvakrát do týždňa. Potom prišli vianočné prázdniny, veľa času u babky osamote a veľa koláčikov. Na WC som chodila aj 5 krát denne. Od vtedy sa prejedám a vraciam každý deň. Zdoverila som sa aj tej spolužiačke. Povedala mi, nech to poviem mame alebo bratovi. No to iste, oni majú problém keď som o 10 v kine, keby im poviem: Vieš čo mami? Už tri mesiace najmenej jedenkrát denne sa prežieram a naschvál vraciam! Zabili by ma.. už ma videli ako som sa prežierala, vtedy som im vyhlásila, že končím s \"dietou\". Vážne ma to trápi, váha mi klesla na 46-45 a stále ide dolu. Najviac ma štve, že pri tom ako sa prejedám som šťastná a vracanie je len chvíľku a to ma motivuje.. chcem to zastaviť, vždy si hovorím, že je to posledný krát. Inak som stále veselá, optimistická, milujem život a každému radím aby nikdy nezačal chudnúť. Niektorí mi povedali, že chcú byť ako ja, takí spontánní, šťastný a s nádherným názorom na život.. keby vedeli..

Zdravím :) Potrebujem pomoc. Mám 14 rokov, asi 165 cm a 46 kg. Už asi pol roka trpím zákernou bulímiou. Keď som bola menšia, bola som ako gulička a raz ma to prestalo baviť a rozhodla som sa schudnúť. Upravila som si jedálniček, vyhodila sladkosti a chlieb. Prvý mesiac bol ťažký, ale som tvrdohlavá a novému režimu som sa prisposobila. Písala som si váhu a dávala si pozor na to čo jem. Popritom som športovala. Ručička na váhe klesla po polroku z 55 na nejakých 51. Práve začínalo leto a mne to nestačilo, stále som na sebe videla nedostatky. Mala som preštudovanú každú stránku o chudnutí, vedela som čo má koľko kalórií a čím sa najrýchlejšie spaľujú. Každé ráno som začínala politrom vody a korčulovaním do jednej. Potom som cez deň zjedla jablko, jogurt a dusenú zeleninu. Váha klesla na tých 50 keď som išla do tábora. Tam som začala normálne jesť. Keď som sa vrátila rozhodla som sa nastaviť opeť starý režim. Nešlo to, bola som u babky. Ale ako začal školský rok vrátilo sa to. Raňajky-polka jablka a pohár vody, plus vitamíny, desiata-jablko, obed-dusená zelenina, olovrant-jogurt, večera-špenát, dusená zelenina alebo kuracie meso. Kamarátky ma prosili nech s tým skončím, že som chudá. Ale ja som stále videla, že mám tuk. Stále som myslela na jedlo a na sladké. Dozvedela som sa, že spolužiačka bola bulimička. To bol najhorší deň mojho života. Deň, keď som si prvýkrát strčila do úst prsty. Potom to išlo dolu vodou. Do večera, keď som bola mimo domu som jedla zdravo, potom som prišla domov a začal ten kolotoč. Zjedla som čokoládu, vlašský šalát, kúsok klobásy, chlieb s tatárskou, kečupom a džemom, len tak som jedla cukor a všetko som to zapíjala acidkom alebo plnotučným mliekom. Potom-smer WC. Robila som to asi dvakrát do týždňa. Potom prišli vianočné prázdniny, veľa času u babky osamote a veľa koláčikov. Na WC som chodila aj 5 krát denne. Od vtedy sa prejedám a vraciam každý deň. Zdoverila som sa aj tej spolužiačke. Povedala mi, nech to poviem mame alebo bratovi. No to iste, oni majú problém keď som o 10 v kine, keby im poviem: Vieš čo mami? Už tri mesiace najmenej jedenkrát denne sa prežieram a naschvál vraciam! Zabili by ma.. už ma videli ako som sa prežierala, vtedy som im vyhlásila, že končím s "dietou". Vážne ma to trápi, váha mi klesla na 46-45 a stále ide dolu. Najviac ma štve, že pri tom ako sa prejedám som šťastná a vracanie je len chvíľku a to ma motivuje.. chcem to zastaviť, vždy si hovorím, že je to posledný krát. Inak som stále veselá, optimistická, milujem život a každému radím aby nikdy nezačal chudnúť. Niektorí mi povedali, že chcú byť ako ja, takí spontánní, šťastný a s nádherným názorom na život.. keby vedeli..

dakujem pekne z povzbudenie musim musim to zvladnut chcem byt zdrava....a urobim preto cokolvek ...vies chcela by som byt chutsia pravdaze ale zdravie a zahnanie tych myslienok je u mna na prvom mieste
vela stastia nech sa ti dari aj nadalej

och môj bože, prosm ťa, nerieš to, koľko vážiš a kedy môžeš vracať... ja som pred dvoma mesiacmi skoncovala s bulímiou, pretože som sa sama rozhodla a závisí to len a len od tvojej pevnej vôle. pretože keď si sama, všetko ťa láka, ale musíš si povedať.. nechcem!!!!poviem ti, že mne už ani nenapadne vracať... 175cm a 73 kg je úplne normálne...! a nemusíš sa ani obmedzovať, papaj čo ti chutí...ja nejako neriešim zdravú výživu... jem všetko, nech to je ako chce mastné, len si dávam na malý tanier a k tomu véééľa zeleniny..skoncuj s bulímiou, kým nie je neskoro. poviem ti, že konečne sa cítim voľná, neobmedzovaná tou pliagou... a keď mám pocit, že som zjedla viac ako mi treba, tak si zacvičím, alebo zatancujem, proste robím nejakú aktivitu...a uvidíš, že tie prvé 2 dni , keď budeš málo papať budú kruté, ale zatni sa, lebo to nerobíš pre nikoho, iba sama pre seba...držím ti palčeky :-)hlavne sa nevzdaj

no byvam s rodicmy tak to robm ked oni niesu doma napr.idu do prace kostola na navstevu atd...ale ked su doma tak sa to neda vraciat ....