Priblíž vám približne situáciu. dúfam že sa nájde niekto tolerantný a tento príbeh si prečíta.
Mám o dva mesiace 18 ale cítim sa ako keby som mala 5, nesmierne hlúpo.
Minulý rok bol pre mňa dosť zlý - opäť som sa nešťastne zaľúbila, flákala som školu, všetko aj to čo som mala rada som nerobila naplno. Potom mi moj známy kamarát dohovoril že to predsa takto nejde aby ma "jedna" (bolo ich viac) nešťastná láska nenaplnená takto deptala. súhlasila som a zmenila som určité veci. prestala som sa obviňovať za to že som škaredá, že ma nik nechce lebo som taká a začala som si viac dôverovať. ale tak je to opäť. nič podnetné to nespôsobilo jednoducho som spozorovala že asi si nahováram že som na tom lepšie lebo nech som v spoločnosti kohokoľvek, akejkoľvek baby, podvedome cítim že som akoby niečo menej. ani si to neuvedomujem v danom momente ale takto keď sa nad tým zamyslím je to tak...nechápem to, nechcem to, chcem sa toho zbaviť ale neviem ako? čo mám urobiť aby som sa NECÍTILA ako vyvrheľ? ........
Ešte vám poviem na záver jednu vec ktorá sa mi stala pred rokom aj čosi.
Išla som práve z posilky.Obďaleč stáli dvaja chalani približne v mojom veku. Pozerali sa na mňa už zďaleka.Keď som prešla okolo nich aby som si pozrela autobus, jeden z nich utrúsil: No tak toto fakt nie...a ten druhý sa začal smiať.
Z toho ako sa na mňa aj potom dívali usudzujem že to bolo na adresu mojho zovňajšku. Chápem, že nikto keď ide z cvičenia nevyzerá nijak úžasne...ale....
Ani neviem čo som tým chcela povedať....