Odkiaľ začať. sme spolu 21 rokov. katastrofa. boli aj pekné chvíle. žiarlivec prvého stupňa. život v klietke. všetky ženy sú len kurvy a s každým chlapom som spala. po čase sa pridal alkohol z jeho strany v poslednom roku troška aj s mojej - dva deci. potom neskutočné hádky a aj bitky. vždy som to zakrývala, len susedia vedeli, hamibila som sa chodiť domov. mám vš vzdelanie. on nie. máme dvoch synov. jeden dospelý, druhý 14 ročný. dospelému sa ako dieťaťu nevenoval vôbec, aj s tým syn trpel. trpí tým, že sa venuje mladšiemu viac ako jemu, ale napriek tomu si ho získal a tak ako mi bol oporou v živote - môj starší syn, tak teraz je proti mne. je presne taký ako jeho otec. zabudla som spomenúť neveru obojstrannú v minulých rokoch - peklo na zemi, nejak sa to cez zuby utíšilo. inak stále je preč. stále za robotou. moja samota je jedna veľká zúfalosť, s ktorej sa neviem vymotať a psychicky som na dne. nedalo sa mu to vysvetliť, stále do okola, že to nechce počúvať a podobne. žiarlivosť bola stále na poriadku - telefonická, lebo doma bol v podstate 6 krát do mesiaca, inak stále v robote. chlapci vyrástli a moja samota je ostrašujúca a aj nezhody a hádky. na internete som si našla priateľov, lebo von sa mi nedalo chodiť, aj som nechcela, aby ľudia nehovorili, a aj som sa chcela venovať mojim synom, milujem ich. môj život bol prakticky vedený v poslednej dobe pokecom cez internet. našla som si kadejakých flirtovníkov, ktorý stále pokúšali na sex. po zistenej nevere sme si doma sľúbili, že urobíme čiaru, ktorá v podstate nikdy sa neurobila, pri každej hádke sa vykrikovala. lenže on ma neustále kurvoval, ponižoval urážal, vyháňal.. urážky až na smrť.. na silvestra ma nechal doma samú.. pohádali sme sa.. starší syn bol s priateľkou a on idišiel s mladším synom .. myslela som si, že psychicky umriem.. potom som to nejak predýchala.. a vždy hľadala spoločnú reč .. a udržanie manželstva. aj na úkor poznižovania a bitiek.. bila som ho aj ja, a v poslednom čase to bolo tak, že on ma strašne urážal, a povedala som mu že ho prosím aby prestal, že sa to nedá vydržať, že ho udriem, .. neprestal, tak som ho udrela,.. posunulo sa to tak, že ja som tá, ktorá ho bije, začal si chlapcov ťahať na svoju stranu a ja som bola bezmocná.. posledný mesiac som ho podviedla.. s priateľmi cez internet - povedala som si, že nech je to aspoň pravda,, katastrofa.. psychicky som sa zas iba zamotala.. lenže môj manžel tresným činom sa mi nabúral do PC, kde si nahral všetky moje rp - čky, maily, správy, FB - rozhovory, kde mi prišiel na neveru.. do 10 dní ani bez vysvetlenia podal o rozvod.. celých 21 rokov trpím, že som sama, trpím hádky ponižovanie a bitky.. prečítala som kopec literatúry ohľadne žiarlivosti a manželstva.. vyskúšala som psycholpga, psychiatriťku, posedenia aj s manželom - to si neviete predstaviť čo ma to stálo, aby tam išiel.. nakoniec všetko dopadlo tak, že ja som tá ,,chorá.. a žiarlivá, dokonca ma označil že mám sklony k alkoholu..neuveriteľné.. včera mi prišiel návrh na rozvod.. myslela som si, že do rána skolabujem.. neviem čo mám robiť..
rozvod
Podľa mňa tvoj manžel len čakal na príležitosť, aby ťa nachytal na hruškách a teraz sa určite smeje z toho, ako ťa to vzalo. Presne to isté mala po 23 rokoch moja sestra. Ty by si sa mala toho chytiť, začať nový život, odísť do zahraničia, aj keď len robiť opatrovateľku, ale preč od neho a keď ťa synovia nechcú, tak aj od nich. Dosť si sa natrpela, čo chceš, aby stiahol návrh na rozvod a potom ťa tým držal v šachu?.To by bolo ešte horšie. Toto nie je život, veď žena sa vydáva preto, aby sa mala lepšie a nie aby trpela ako kôň.
Začni uvažovať rozumne a teš sa z toho, že sa oslobodíš, nájdeš si priateľov a nebudeš sa báť chodiť s nimi von. Držím ti palce, chce to trpezlivosť a rozum.
ale ved sa tolko neponizuj! to je uz tyrania co si opisovala.. takto sa ti to paci? si v poriadku? jednoznacne sa rozved a zacni odznova NORMALNY zivot..
si zufala, ale malo by sa ti ulavit. neľpi na majetku, ani na takzvanych hodnotach ako status vydatej ci rozvedenej. caka ta tazke obdobie ale ovela tazsie si prezivala cely zivot. deti su takmer dospele, ked podporuju otca, tak syn bude asi zit s nim. s majetkom je to tazke ale nejak to zvladnes, ver tomu a ....modli sa. najdi si skutocnych priatelov a nie chlapov cez internet ktori ta pretiahnu lebo im to zo zufalstva dovolis. mas pred sebou este zo 40 rokov zivota tak ich vyuzi co najlepsie.
nezufaj za tym co stracas lebo nemas za cim, ale tes sa z toho co pride.
Nemusíš hľadať podobný príbeh. Rovnaké pocity prežíva každý, koho pred rozvod postaví partner po 20-tich rokoch spoločného života. Prvý, najsilnejší pocit je obava z budúcnosti. Ale to sa utrasie, musíš len začať triezvo a prakticky rozmýšľať.
Myslíš, že je naozaj o čo stáť? Kto si tvoj príbeh prečítal, istotne ti napíše, že je načase ukončiť vaše spolužitie. Zvykne sa hovoriť, že najprv musíš jedny dvere zatvoriť, aby si mohla otvoriť druhé dvere. O nejaký čas sama skonštatuješ, že rozchod po takom živote, čo si opísala, bol to najlepšie riešenie.
Druhá vec sú tvoje obavy, z čoho budeš žiť. Rozvodom skončí bezpodielové spoluvlastníctvo. Všetok majetok, ktorý ste nadobudli počas manželstva si rozdelíte napoly. Nepatrí do neho majetok nadobudnutý pred manželstvom a majetok zdedený. Vina, ktorá je dôvodom rozvratu a rozvodu na rozdelenie BSM nemá žiadny vplyv. Do troch rokov sa môžete dohodnúť, ako si majetok rozdelíte. Ak sa dohodnúť nedokážete, tak na návrh jedného z vás, majetok rozdelí súd. Začni preto reálne uvažovať, ako sa podeliť a ako s majetkom najefektívnejšie naložiť. Nevyhnutné je, v prvom rade si zabezpečiť bývanie.
nikto nemá žiadny podobný problém? ako to riešite? prežívate?
Ďakujem za Vaše názory. Keď si to teraz čítam, čo som napísala, je to poriadne zúfalstvo. Písala som to - rozstrasená a bez dychu a nádychu.
Prešli dva dni. V podstate som sa neukľudnila a viem, že ma čaká ešte veľmi ťažké obdobie - rozvod, a delenie majetku. Hlavne tá moja doteraz neznesiteľná samota (viete, milencov nepotrebujem.. tí boli len pre môj ÚNIK, nie ÚLET ). Bojovala som stále za ,,rodinu,,, viem, že všetci krútia hlavou, ale ja to tak cítim. Žijem vo fáze nazvala by som to ,,vytrénovanej tyranie,, kde miestami som schopná spraviť hocičo, len aby sa mi nerozpadla rodina. Vime, že je to na psychológa ba dokonca aj na psychiatra. Absolvovala som tieto posedenia - už veľa rokov a času sa venujem tejto oblasti svojpomocne, ale aj s odbornou pomocou. Ale ja som akokeby v začarovanom kruhu. Stále ho milujem. Len si nerozumieme. Som na neho veľmi pripútaná ( vyznie to smiešne, ale nie kvoli peniazom, aj keď ako idem žiť sama si finančne neviem predstaviť - budem chudera, (samozrejme si budem musieť hľadať ešte nejaké práce, lebo s mojim platom va Slovensku s VŠ vzdelaním nevyžijem. A kvoli čomu? Ja nechcem stratiť rodinu, ten pocit, že som rozvedená a osamelá ešte viacej ako do teraz.. je veľmi zlé. Neviem sa s tým vyrovnať, neviem ako to bude prebiehať ďalej. Podal návrh a ja by som ho chcela aspoň pozastaviť, kým sa celá situácia aspoň neukľudní. On je teraz ako osie hniezdo, najhoršie je na tom, že nadáva pred našimi chlapcami a tí sú proti mne. Starší sa so mnou nezpráva a keď aj niečo, tak veľi drzo. Môj životný štýl ako osoby je dosť náročný. Som žena, ktorá sa o seba stará, som niekedy prehnaný pedant na úplne všetko. A teraz sa mi všetko rúca.
Fuuh, na jednej strane sa stazujes na 21 rokov tyrania fyzickeho i psychickeho zo strany manzela a oznacujes ho za vinnika vsetkeho zla v manzelstve, na druhej strane, ked on konecne poda na rozvod, si z toho hotova a nevies co mas robit. Tak toto ja potom nechapem, o to viac, ze uz mas velke deti-ved jeden je dospely a druhy ma 14 rokov.
Tak teda musis napisat, ci ten rozvod chces, ale nie. Najskor sa bojis, ako na tom budes financne, ked ti manzel ako pises aj tak nepomahal. Pokial mladsi syn bude studovat, bude ti musiet platit vyzivne.
Inac s tym, ze sa ti manzel ocekoval vsetku postu na PC, s tym nic nespravis, trestny cin nespachal, pretoze aj to PC je vlastne spolocny majetok. Jedna sa tu len o nejake moralne hladisko a na to on jednoznacne neprizera. Inac povedzme si na rovinu, i kolko zien manzelom, ci opartnerom lustruje PC, ci mobily..
Mozno sa bojis sudu, ako budu na teba prizerat, kedze on ma podklady na tvoju neveru, navyse bude tvrdit , ze si pomaly alkoholicka. No co poradit, teraz je uz viac-menej neskoro, ved si sama na to prisla, ze ze system "zub za zub", v tvojom pripade "nevera za neveru" nic u vas nevyriesila, len ako pise si sa este viac zmotala psychicky.
Ja snad len tolko, ked vam nepomohli ani terapeie zrejme v manzelskej poradni u psychologa, bude sud oznacovat manzelstvo ako hlboko rozvratene a vzhladom i k vyysiemu veku deti, vas zrejme pomerne rychlo rozvedu. Co ale poradit, snad len aby si nepila, aby jeho narazky na tvoj alkoholizmus neboli opravnene a tak mozes na sudwe tvrdit, ze alkohol momentalne nepozivas a v minulosti to boli male davky a nie po pravidelnu dlhu dobu.
Ak cakas rady od tohto fora musis ty sama sem napisat, co vlastne chces, v com potrebujes poradit.Ved ty by si mala byt stastna, ze taketo spoluzitie konci, ale ty si zjavne zaskocena manzelovym rychlym podanim na rozvod. Nech uz budu nim uvedene dovody akekolkvek, v podstate to je uplne jedno, nema to vplyv na vysledok pojednavania, kedze uz nechcete zit spolu. Navyse, keby ste boli rozumni, mozete urobit jednu vec(ktoru zvladne malo rozhadanych manzelov) a to dohodnut sa, ze pred sudom nebudete vytahovat "spinave pradlo" a to ani z jednej ani z druhej strany.
za vsetkym urobit hrubu ciaru a zacat odznova, ale uz niekde inde s niekym inym
Ak si nevies rady, skus psychologa bud osobne alebo cez net, napr. www.onlinepsycholog.sk alebo inu online psychologicku poradnu
Toto nevyzera,ze mas vs vzdelanie ani sa
nehnevaj.Tak sa rozved, alebo trp dalej.
