Odkiaľ začať. sme spolu 21 rokov. katastrofa. boli aj pekné chvíle. žiarlivec prvého stupňa. život v klietke. všetky ženy sú len kurvy a s každým chlapom som spala. po čase sa pridal alkohol z jeho strany v poslednom roku troška aj s mojej - dva deci. potom neskutočné hádky a aj bitky. vždy som to zakrývala, len susedia vedeli, hamibila som sa chodiť domov. mám vš vzdelanie. on nie. máme dvoch synov. jeden dospelý, druhý 14 ročný. dospelému sa ako dieťaťu nevenoval vôbec, aj s tým syn trpel. trpí tým, že sa venuje mladšiemu viac ako jemu, ale napriek tomu si ho získal a tak ako mi bol oporou v živote - môj starší syn, tak teraz je proti mne. je presne taký ako jeho otec. zabudla som spomenúť neveru obojstrannú v minulých rokoch - peklo na zemi, nejak sa to cez zuby utíšilo. inak stále je preč. stále za robotou. moja samota je jedna veľká zúfalosť, s ktorej sa neviem vymotať a psychicky som na dne. nedalo sa mu to vysvetliť, stále do okola, že to nechce počúvať a podobne. žiarlivosť bola stále na poriadku - telefonická, lebo doma bol v podstate 6 krát do mesiaca, inak stále v robote. chlapci vyrástli a moja samota je ostrašujúca a aj nezhody a hádky. na internete som si našla priateľov, lebo von sa mi nedalo chodiť, aj som nechcela, aby ľudia nehovorili, a aj som sa chcela venovať mojim synom, milujem ich. môj život bol prakticky vedený v poslednej dobe pokecom cez internet. našla som si kadejakých flirtovníkov, ktorý stále pokúšali na sex. po zistenej nevere sme si doma sľúbili, že urobíme čiaru, ktorá v podstate nikdy sa neurobila, pri každej hádke sa vykrikovala. lenže on ma neustále kurvoval, ponižoval urážal, vyháňal.. urážky až na smrť.. na silvestra ma nechal doma samú.. pohádali sme sa.. starší syn bol s priateľkou a on idišiel s mladším synom .. myslela som si, že psychicky umriem.. potom som to nejak predýchala.. a vždy hľadala spoločnú reč .. a udržanie manželstva. aj na úkor poznižovania a bitiek.. bila som ho aj ja, a v poslednom čase to bolo tak, že on ma strašne urážal, a povedala som mu že ho prosím aby prestal, že sa to nedá vydržať, že ho udriem, .. neprestal, tak som ho udrela,.. posunulo sa to tak, že ja som tá, ktorá ho bije, začal si chlapcov ťahať na svoju stranu a ja som bola bezmocná.. posledný mesiac som ho podviedla.. s priateľmi cez internet - povedala som si, že nech je to aspoň pravda,, katastrofa.. psychicky som sa zas iba zamotala.. lenže môj manžel tresným činom sa mi nabúral do PC, kde si nahral všetky moje rp - čky, maily, správy, FB - rozhovory, kde mi prišiel na neveru.. do 10 dní ani bez vysvetlenia podal o rozvod.. celých 21 rokov trpím, že som sama, trpím hádky ponižovanie a bitky.. prečítala som kopec literatúry ohľadne žiarlivosti a manželstva.. vyskúšala som psycholpga, psychiatriťku, posedenia aj s manželom - to si neviete predstaviť čo ma to stálo, aby tam išiel.. nakoniec všetko dopadlo tak, že ja som tá ,,chorá.. a žiarlivá, dokonca ma označil že mám sklony k alkoholu..neuveriteľné.. včera mi prišiel návrh na rozvod.. myslela som si, že do rána skolabujem.. neviem čo mám robiť..
rozvod
sweater, smajliQa, ono sa vam to lahko povie, zacni konecne zit, vzdy je na vyber..V podstate mate pravdu, ale ja vam poviem coho sa ta zena boji:
Svojho partnera, hoci sa vam to zda neuviretelne skutocne miluje a boji sa sa samoty, ktora je zla (je to o to horsie ze ma okolo 40-tky, kedy clovek rozchod tazsie znasa, jednak ma mensiu sancu spoznat noveho "kvalitneho" partnera, hoci asi celkom dobre vyzera, kedze sa o seba stara, ale ono je to proste tazsie, ako ked sa clovek rozide s partnerom a ma 25 rokov).
Dalsia vec, ktoru bude riesit je ta, ze sa od nej odvratili deti, ktore sice casom pridu na to, ze im bola asi starostlivou matkou, ale to "chvilu" potrva a mozno to pochopia, az budu mat svoje vztahy a rodiny.
Dalej bude musiet riesit neunosnu financnu situaciu, ci dokonca predaj alebo vymenu bytu za mensi.
Ta zena sa mozno boji ist co i len do nakupneho centra, ze tam uvidi stastne, tuliace sa k sebe pariky, ci naopak susedov s ich paliacimi pohladmi typu - aha, toto je ta chudera, co sa rozvadza, alebo ju odvadza manzel. Pojdu jej slzy do oci, ked kolegyne uvidi s kyticami ruzi na Valentina, ci MDZ..
Ona tusi, ze musi urobit hrubu ciaru a zacat novy zivot, len kedze je plna obav NEVIE AKO a preto tu caka odpovede na svoju otazku, ako to vsetko prestat, prezit. A tu je naozaj kazda rada draha.
asdfjklôô, ty by si teraz potrebovala z toho chaosu na istu dobu vypadnut. Skus si vybavit kupele, ci relaacny pobyt. Viem, vsetko stoji peniaze a ty ich najskor teraz asi budes potrebovat na ine veci. Ved ale skus sa poinformovat v zdravotnej poistovni, viem, ze niektore diagnozy maju kupenu starostlivost hradenu. Ak nie to, mozes si vybavit tkzv. ambulantnu liecbu, co znamena, ze ak si v blizkosti kupelov, mozes tam sama denne dochadzat, teda dopravu si uhradis sama a procedury ti urtadi poistovna. Ak by ani to v tvojom pripade neslo, tak skus aspon na vikend odist ku svojej rodine, ci kamaratke, proste ide o to prist na nove myslienky a vypadnut z negativneho prostredia.
nechapem preco takto trpis, si si vedoma toho, ze partner ti ma byt oporou, ma byt stelesnenim tvojho stastia, ma byt tvoj najlepsi priatel, ma byt dovod toho, preco sa oplati sa rano prebudzat. tak preco to trpis? ja ta nechapem, uprimne... vzdy je na vyber, vzdy...
nevies co mas robit?
zacni konecne zit
asdfjklôô, pokial sa da nepal mosty s rodinou byvaleho, ci s jeho priatelmi, pokial sa to da. Nikdy nevies, kedy ti mozu pomoct, samozrejme to zavisi aj toho aky vztah ste mali uz v minulosti. Mam znamu, ktora sa rozviedla, pretoze si manzel nasiel milenku, ktoru si hned po rozvode zobral za dasiu manzelku. Napriek tomu, (ci skor prave preto), ta znama vychadza velmi dobre so svojou, teraz uz byvalou svokrou, maju vztah na urovni matka-dcera, velmi priatelsky a pomahaju si vzajomne. Nevernik manzel sa po roku a pol opat rozviedol, ale jeho byvala manzelka uz teraz o neho nema zaujem a nevratila sa k nemu. Proste nie vsetkym chlapom to v novom vztahu vyjde lepsie ako v tom starom, pretoze kazdy vztah prechadza najskor zalubenostou a euforiu, no pocase vsade pridu problemy, ktore prinasa zivot a nie vsetci sa s nimi dokazu vyrovnat.
Bývalý odišiel z nášho bytu aj z mesta, ja som v ňom zostala. Vôbec sa nevídame a tak to je lepšie. V čase, keď som sa dostávala z pocitov zrady, zlosti, sebaľútosti a nenávisti stačilo, že sme cez telefón potrebovali niečo spolu vybaviť a mala som pocit, že všetka moja námaha dostať sa zo dna je zmarená. Prestala som sa stretávať aj s jeho rodinou. Chcela som sa vyhnúť náhodnému stretnutiu u nich s bývalým a s tou jeho. Naše dieťa je už dospelé, zostalo so mnou. S otcom sa stretáva, ale ja o tom nechcem vedieť žiadne detaily.
Pred terajším vzťahom som mala ešte jeden, ale nebolo to ono. Ešte som nebola z rozvodu vyliečená. Niekde som čítala, že aj také majú svoje miesto a sú to takí „prevozníci“ z jednej časti života do druhej.
Podelíte sa o skúsenosti? Ako žijete teraz po rozvode? s ex? s jeho rodinou? deťmi?.. vymenili ste si byt? nábytok?
Ema 1234, ďakujem za písmenká.. každé Vaše ma posunie troška ďalej.. a cítim sa potom, že nie som na svete sama.. Píšeš, že si našla po 3-4 rokoch niekoho s kým si teraz šťastná.. gratulujem.. len sa chcem opýtať, a čo Tvoj ex?, čo Tvoje deti? byt si si vymenila? čo jeho rodina? stretávate sa?.. ako to vlastne funguje s Tvojou bývalou rodinou teraz? Ďakujem..
Mala som o pár rokov viac, keď som sa rozviedla. Nechcela som, naše manželstvo som považovala za dobré, ale bývalý sa zamiloval a chcel odísť. Myslela som si, že je to koniec sveta. Trvalo 3 – 4 roky, kým som sa s tým vyrovnala. Teraz mám vzťah s jedným človekom, ktorého by som inak nespoznala. Keby som vedela, čo ma čaká, tak by som sa toľko netrápila. Už sa aj inak pozerám na roky prežité v manželstve a myslím si, že teraz som šťastná. :-)
Ver tomu, že čas robí zázraky. Teraz sa skús sústrediť na praktické veci, ako som ti písala už skôr.
Ani si neviete predstaviť ako mi je.. chcem sa Vám predovšetkým veľmi pekne poďakovať, všetkým.. hlavne vševedke. Oči mám stále plné sĺz.. a srdce mi búcha ako zvon. Som veľmi citlivá žena, ale čo píše vševedka má úplnú pravdu, musím, musím.. len kde zobrať tú silu? Tá predstava, že sa idem rozvádzať ma neopisateľne ničí. A to je len začiatok. Mám sa snažiť si urobiť niečo milé, kúpiť si niečo čo ma poteší. Verte, že sa mi nechce ísť ani von, nemôžem kukať na ľudí, akí sú šťastní, vždy som vašetkým párom závidela, keď išli po ulici, v obchode.. lebo ja som bola väčšinou stále sama.. samozrejme boli aj pekné chvíle, a tie ma vždy naplnili novou energiou s ktorou som sa vedela zas pozbierať a ísť ďalej. Aké máte skúsenosti ženy, ktoré ste sa rozviedli? Mám 40 rokov. Čo idem ďalej robiť? Ako idem žiť? Ako žijete vy? ako ste to po čase zvládli? a prezradte mi prosím ako Ste to jednoducho všetko prežili? Kde sú Vaši ex? Vaše deti? Vaša rodina?.. Váš domov?
Myslim, ze ja ta chapem a verim, ze svojho manzela napriek psychickemu tyraniu a ponizovaniu milujes, nie si jedina citovo naviazana zena, ktora miluje svojho tyrana.
Netrap sa tym, ci to co tu napises je 100%-ne, ci uz gramaticky, stylisticky a vobec, ci to ma hlavu a patu, pretoze rozpolozenie v akom sa nachadzas to asi neumoznuje. To ale neznamena, ze ta tu nik nepochopi, naopak, snad niekho rady ti mozu pomoct, hlavne ked sa budes do komunikacie zapajat aj ty.
Spravne som pochopila, ze na jednej strane si trpela, na strane druhej ale rozvod nechces. To vsak nic nemeni na fakte, ze tvoj manzel uz navrh na rozvod podal a nemyslim, ze by stiahol (teda ako ty pises pozastavil by sa aspon na urcitu dobu).
Snad jedine ze by si zasla za psychiatrickou, ze si sa proste psychicky zrutila, ze potrebujes lieky a pod., snad by tu bola sanca, na chvilu oddialit termin pojednavania, pretoze by si bola PN. Ci by to ale vyriesilo tvoje problemy, no neviem..
Skus realne uvazovat, hoci to bude tazke a najst si a urobit kopie u notara zmluvy z katastra a pod., teda vsetkych veci ktore spoluvlastnite. Porozmyslaj, ci pohladaj blocky od veci spolu nadobudnutych vyssej hodnoty, ako su napr.auto, horske bicykle, motorky, pocitac, notebook, nejake zariadenie a pod., hoci delenie nebude vychadzat z nadobudacej hodnoty za ktoru ste danu vec kupili, ale tej, aku hodnotu ma ta vec realne teraz v tejto dobe.Pripadne si nejake cennosti mozes odfotografovat. Ak si vlastnila nieco za slobodna, porozmyslaj nad darovacimi zmluvami, kde ich mas ulozene, alebo aspon nad svedectvom ludi, ktori mozu potvrdit, ze tie veci boli tvoje. Proste priprav sa na najhorsiu variantu, kym mas este silu, pretoze moze byt este horsie.
A s tyranmi, ci manipulatormi je to tak, ze ano, prezijes s nimi i obdobie dobra, chvilkovej lasky a potom zase obdobie ponizovana a hadok, rozostvavania deti za cenu priklonenia na svoju stranu.
Obdobia dobra sa vsak budu postupne zmensovat a tyranie zvysovat. Proste predstav si spiralu, ktora sa predsa vzdy do svojho stredu zuzuje, tak to bude i s tvojimi dobrymi dnami.
Ano, samota je neskutocne zla, ale kde je napisane, ze musis uz byt do smrti sama? Pises, ze si zena, ktora s o seba stara, preto si casom moze najst partnera, ktory si tvoju lasku a opateru bude vediat vazit. A co zatial? Nebojuj so svojim manzelom a svojimi detmi, je to zbytocne starat sa o nich, proste ich nezmenis. Jedine co mozes zmenit si ty a tvoj pristup.
Budes mat teraz zrejme viac casu, tak ho vyuzi pre seba. Staraj s o seba, ak mas peniaze chod s kamoskou na kavicku, do kina, ku kadernicke, na kozmetiku, kup si nieco pre radost-ci uz kvetinky, alebo nejaku malickost do domacnosti, ci nejaky pletovy krem. Je to uplne jedno co a za aku sumu (zrejme nebudes moct velmi financne vyskakovat), ide o to, aby ti to urobilo radost. Najdi si podporne osoby, ci uz z rodiny, ale bo z okruhu priatelov, ktorym sa mozes zdoverit a vyrozpravat.
