Odkiaľ začať. sme spolu 21 rokov. katastrofa. boli aj pekné chvíle. žiarlivec prvého stupňa. život v klietke. všetky ženy sú len kurvy a s každým chlapom som spala. po čase sa pridal alkohol z jeho strany v poslednom roku troška aj s mojej - dva deci. potom neskutočné hádky a aj bitky. vždy som to zakrývala, len susedia vedeli, hamibila som sa chodiť domov. mám vš vzdelanie. on nie. máme dvoch synov. jeden dospelý, druhý 14 ročný. dospelému sa ako dieťaťu nevenoval vôbec, aj s tým syn trpel. trpí tým, že sa venuje mladšiemu viac ako jemu, ale napriek tomu si ho získal a tak ako mi bol oporou v živote - môj starší syn, tak teraz je proti mne. je presne taký ako jeho otec. zabudla som spomenúť neveru obojstrannú v minulých rokoch - peklo na zemi, nejak sa to cez zuby utíšilo. inak stále je preč. stále za robotou. moja samota je jedna veľká zúfalosť, s ktorej sa neviem vymotať a psychicky som na dne. nedalo sa mu to vysvetliť, stále do okola, že to nechce počúvať a podobne. žiarlivosť bola stále na poriadku - telefonická, lebo doma bol v podstate 6 krát do mesiaca, inak stále v robote. chlapci vyrástli a moja samota je ostrašujúca a aj nezhody a hádky. na internete som si našla priateľov, lebo von sa mi nedalo chodiť, aj som nechcela, aby ľudia nehovorili, a aj som sa chcela venovať mojim synom, milujem ich. môj život bol prakticky vedený v poslednej dobe pokecom cez internet. našla som si kadejakých flirtovníkov, ktorý stále pokúšali na sex. po zistenej nevere sme si doma sľúbili, že urobíme čiaru, ktorá v podstate nikdy sa neurobila, pri každej hádke sa vykrikovala. lenže on ma neustále kurvoval, ponižoval urážal, vyháňal.. urážky až na smrť.. na silvestra ma nechal doma samú.. pohádali sme sa.. starší syn bol s priateľkou a on idišiel s mladším synom .. myslela som si, že psychicky umriem.. potom som to nejak predýchala.. a vždy hľadala spoločnú reč .. a udržanie manželstva. aj na úkor poznižovania a bitiek.. bila som ho aj ja, a v poslednom čase to bolo tak, že on ma strašne urážal, a povedala som mu že ho prosím aby prestal, že sa to nedá vydržať, že ho udriem, .. neprestal, tak som ho udrela,.. posunulo sa to tak, že ja som tá, ktorá ho bije, začal si chlapcov ťahať na svoju stranu a ja som bola bezmocná.. posledný mesiac som ho podviedla.. s priateľmi cez internet - povedala som si, že nech je to aspoň pravda,, katastrofa.. psychicky som sa zas iba zamotala.. lenže môj manžel tresným činom sa mi nabúral do PC, kde si nahral všetky moje rp - čky, maily, správy, FB - rozhovory, kde mi prišiel na neveru.. do 10 dní ani bez vysvetlenia podal o rozvod.. celých 21 rokov trpím, že som sama, trpím hádky ponižovanie a bitky.. prečítala som kopec literatúry ohľadne žiarlivosti a manželstva.. vyskúšala som psycholpga, psychiatriťku, posedenia aj s manželom - to si neviete predstaviť čo ma to stálo, aby tam išiel.. nakoniec všetko dopadlo tak, že ja som tá ,,chorá.. a žiarlivá, dokonca ma označil že mám sklony k alkoholu..neuveriteľné.. včera mi prišiel návrh na rozvod.. myslela som si, že do rána skolabujem.. neviem čo mám robiť..
rozvod
prosím pomôžte mi vašimi názormy.. prosím..
On je normálne ako môj manžel.. druhý tyran.. alebo ja som zlá.. som najzleší človek na svete..
Ahojte, všetkým Vám zo srdca ďakujem. Prežívam to čoraz horšie a horšie. Myslela som, že to nikomu nempoviem, že to prejde potichu, aj keď psychicky mám čo robiť aby som to zakryla - ubúda mi veľa energie. Ale dnes v práci ma zavolal môj šéf, ktorý mi oznámil, že potrebujú na súde pre môj rozvod, aké si údaje o príjme a podobne. Myslela som si, ked mi to povedal, že tam odpadnem. Viem, že v tej sekunde to vedeli všetci moji 80 ti kolegovia. Mala som pocit, že každí na mňa zazerá,vyhýba sa pohľadu so mnou.. uteká.. pri tom som priateľská a milá povaha.V podstate som s stále myslela, že to pozastaví alebo naivne aj zruší.. ale NIE. Rozmýšľam nad sebou, ako som chopná sa zas ponížiť aby mi zostala rodina. Ale už je naozaj neskoro, viem to. Jeho vôbec nezaujímam, kašle na mňa, je to neuveriteľné, snáď sa mi len sníva. Do teraz len žiarlil.. a zrazu mu je jedno ako mi je.. v podstate mu bolo vždy jedno. Mám pocit, že sa zbláznim - neuveriteľné psychické stavy.. asi budem musieť navštíviť psychiatra.. hanbím sa strašne. A čo sa mi nestalo všetko ešte do toho. Môj 21 ročný syn - starší.. ach môj syn..dala by som za neho aj život.. plačem aj teraz. Bola to moja životná opora, zmenil sa ako začal mať priateľku už sú spolu 3 roky..úplne sa zmenil, je chladný ku mne, drzí, papuľuje mi.. nepomáha doma.. naše problémy s otcom si mám riešiť sama.. pravda je, že v mojej slabej chvíľke som mu povedala aj kadešo zlé - napr. čo sa ti stalo, čo si sa tak zmenil, či to spravila jej rodina. a podobne.. on jej to povedal a urazená je aj ona.. a nerozprávajú sa so mnou už pár mesiacov.. a pritom darmo som vysvetľovala, že som nervozna s otca.. že som to tak nemyslela, že nech mi odpustí.. No a teraz, ked sa stalo toto .. môj manžel ukázal chlapcom moje rozhovory cez internet a dal im to čítať.. môj starší syn sa na mňa ani skoro nepozrie.. a keby ste videli, ako so mnou komunikuje.. ešte aj so psom by sa krajšie.. (vychovala so ho sama.. manžel sa mu vôbec nevenoval.. len mladšiemu.. bol to môj najlepší priateľ..) a teraz? ironické poznámky,.. neodpovedanie mi na otázky.. zvýšený hlas.. krik.. drzosť.. neúcta.. keď mu poviem, že sa nechcem rozvádzať, tak mi povie a čo si si myslela a začne sa mi smiať do tváre.. úplne ma ignoruje a provokuje.. nedáááá sa to vydržať.. poviem mu.. nerob to prosím ťa.. nerob.. lebo to sa nedá vydržať.. čo chceš aby som ža udrela::??? skús.. mi povie.. dnes mi povedal, že môžem vyskakovať meter tridsať, že sa vôbec so mnou rozpráva.. a pri tom chodím okolo neho tieto dni ako našpičkách.. ale ked sa pochitíme.. on nemá konca ani mieru.. povedala som mu, že ak sa takto ide správať, nemôžme spolu žiť v jednej domácnosti, nech ide za otcom, keď si s ním tak rozumie.. a nevera otcova ho ževraj nezaujíma.. že si to mám vyriešiť s otcom sama.. odišiel.. aj som mu povedala, že ho nevyhadzujem, ale že ak sa takto správa, nech ide preč.. tak odišiel.. ešte nezabudol dodať, že som poriadna klamárka.. a že dúfa, že mu zajtra nezavolám, že aby sa vrátil spať.. volal s ním mladší syn, odišiel za otcom.. je to 60 km od nášho mesta.. mladší sa tiež tým pádom so mnou nerozpráva.. a ja sa asi zabijem..
presne tak rýchlo preč,si mladá nájdeš si niekoho,muž čo bije ženu je obyčajná špina,psychicky to deptá aj deti hlavne deti,,odsťahuj sa od neho,nenechaj sa biť,bude to len horšie,utekaj kým sa dá..........
neviem nad cim uvazujes, ja by som sa rozviedla pri prvej facke a ponizovani od chlapa, neviem za cim lutujes - zrejme mas vycitky ze si to neurobila skor...
Nathália, utekaj od neho. :-(
asdf...,,čo by si robila urobil ti velkú službu konečne skončí tvoje trápenie a budeš mať pokoj,rieš nejaký podnájom a život si zariadiš podľa seba......len deti,ale väčšinou súd prisúdi deti matke tak držím palce....,,,,,NATHALIA08,po roku a pol ťa bije čo bude dalej???takto ja by som sa rozviedla,aká láska ked ťa otlka?
úrimne: rozvedú vás.
Každý koniec znamená nový začiatok. Stalo sa to aj mne, avšak o rozvod som podala ja. už som toho života mala akurát dosť! Obavy? Jasné. Tlaky okolia, vysvetľuj každému prečo, načo a začo? Výčitky, sebaobviňovanie, hľadanie podpory , ale začať človek musí sám v sebe. Musíš nájsť trochu svojho ega v sebe, svojej cti a ceny a hlavne si povedať, že konečne asi začnem žiť ako plnohodnotný slobodný človek. Nerieš minulosť, pretože tá je preč a nedá sa s nou nič robiť! rieš prítomnosť a hlavne sa sústred na to, kde budeš žiť po rozvode a z čoho. V živote sú dôležité veci pre prežitie - strecha nad hlavou, teplo a strava. A ak toto budeš mať, tak postupom času uvidíš, že život sa bude odvíjať tak ako ty sama budeš chcieť a určite budeš pokojnejšia a vyrovnanejšia. Daj pozor na alkohol, lebo je to zradné v týchto obdobiach života. ˇˇCo sa týka synov, daj im čas, rokmi sa všetko utrasie a aj oni dospejú a ver mi, pravda vyjde na svetlo božie...veľa šťastia, hore hlavu a bojuj za svoju slobodu a svoj život..konečne kop sama za seba! tvoj muž ti nie je oporou a ani nebol, tak o nič neprídeš..
my máme na mále-ľúbime sa,ale aj neznášame-moj ma začal biť-aj ked vraví,že nikdy v živote nikoho neudrel,ani bývalú ženu.
Vzala som si vdovca.má 2 dospele deti,vydaté-jedna nám robila dost zle,chcela aby sme sa rozišli.
Bola velmi milučká,a potom ma podrazila.
vieš čo,ja som rok a pol vydatá,a prežívam niečo podobné.
Včera som nocovala v aute,vôbec som nespala a ráno do roboty.
