Je tomu viac ako stvrtstorcie co mi zomrel otec. Po smrti som vecer pred osudnym dnom citil vnutorny nepokoj, ktroy som dovtedy nepoznal. Na druhy den mi prislo nevolno, srdce mi zacalo rychlo bit a prepadol som panike. Odvtedy sa trapim takmer denodene. Beriem lieky na ukludnenie ak sa to uz neda vydrzat, za ten cas som stratil zmysel pre humor, bojim sa samoty, stiesnenych priestorov ap. Bol som aj na odblokovani One Brain, snazil som sa liecit u odbornika, ale po tych liekoch som sa cely triasol, takze som to vzdal. Hladam cloveka, ktory by mi vedel pomoct, rad by som podrobnejsie opisal svoj problem.
Hladam pomoc aj na dialku
Mas s tym nejake osobne skusenosti? Cital som na jednom fore, ze po 20 ich rokoch zacal normalne zit, ja si to uz ani neviem predstavit, tesit sa z kazdeho rana apod.U mna ako som spominal, je to uz 25 rokov.
psychológa by som určite vyhľadala, nič nestratíš. Úzkostné stavy a fóbie sa dajú s pomocou psychológa dobre zvládnuť.
Bella, otec nebol biologicky, vzta nic moc, terapiu som neskusil.
DAK
Aký bol Tvoj vzťah s otcom pred tým, ako zomrel? Bol si len u psychiatra, alebo si absolvoval aj psychoterapiu?