Čaute. Mám 23 rokov a už dlho ma trápi pliaga, ktorá je v názve tohto príspevku. Keď sa na to pozriem spätne, vždy som mával sklony byť viacej sám, žiť si vo svojom vnútornom svete, ale keď je človek dieťa nevníma to nejako tragicky a nechápe, že si takto vytvára zárodok budúcich komplexov. Až príde do veku nejakých 18 rokov a viac, zamyslí sa a naplno si uvedomí, že žije úplne mimo reality. I ja som si uvedomil, že nemám žiadnych priateľov, žiaden normálny život. Na základnej škole to ešte bolo celkom fajn, na strednej som sa stal totálnym outsiderom a teraz na výške sa dokážem rozprávať tak maximálne s dvomi ľuďmi. Ak môžem niekoho vôbec nazvať slovom priateľ, tak je to jeden spolužiak zo strednej školy a ďalší človek, ktorý je však z ďaleka a vídavam ho iba cez víkendy. Tomu môžem povedať naozaj všetko, iba on ma dokonale pozná. Sociálne situácie nenávidím, doslova ma ubíjajú prezentácie v škole, ktorých, vďaka Bohu, poslednú dobu veľa nie je. Nikdy nie som počas sedenia v škole alebo v inej sociálnej situácii v pohode, mám sucho v ústach, ruky sa mi klepú a nič nepomáha. Niektorí hovoria, že alkohol to spraví, no u mňa to určite neplatí. Som po ňom síce bez príznakov SF, ale zase akoby totálne vyhučaný, utlmený, bez citov. Horšie je, že nemôžem nájsť príčinu týchto problémov. Všetci hovoria o zlých vplyvoch v detstve, o ponižovaní, bitkách, ja si na nič také nespomínam. Ani vtedy som nevyhľadával širokú spoločnosť, ale aspoň som sa mal rád, taký aký som bol, nemal som žiadne komplexy.
Je to dlhý príspevok, dúfam, že som Vás neunudil, ale potreboval som sa trocha vypísať. Mojim cieľom pri jeho písaní bolo nájsť podobných ľudí, ako som ja, a ešte radšej budem ak sa medzi nimi nájdu aj dievčatá, keďže moje šance natrafiť na babu „normálnym“ spôsobom sú dosť mizivé. Som z blízkeho okolia Popradu, tak ak sa predovšetkým v tomto regióne nájdu mne podobní a chcú na začiatok aspoň pokecať, dúfam, že sa sem ozvú.
Sociálna fóbia - spriaznené duše?
presla som si tiez SF...da sa jej celit, urcite modely spravania sa daju doslova osvojit, podmienkou je si to jednoducho napriek velkemu utrpeniu prikazat...pre dobro veci, celit tomu, nie sa vyhybat
zlou spravou je, ze uplne za vodou clovek nebude nikdy a aj ked v istom smere sa nauci vo svete fungovat, uplne pohodovy extrovert z nas nikdy nebude :)
ale viete, co som si vsimla, ked som tu citala vsetky vase prispevky? vsetky maju velmi konzistentne vety, perfektny pravopis a dalo by sa mozno este vela vycitat...okrem toho, ze ste (takmer) vsetci studentami VS...hmmm
nepokracujem :) len zelam vam vsetkym vela sil vo vlastnych bitkach so sebou samym! :)
ahoj, to si prva :) ucmka?
amalka, renka kde studujete? nie je mozne, aby som tu nenasiel ani jedneho fobika z trnavy, kde su 2 skoly psychologie.
GHG,(super nick :D) mozes mi napisat, aspon oprasim svoje diagnosticke schopnosti.
ti co pisu treba sa prekonat maju pravdu,naozaj s atreba prekonat kazde rano sa zobudit a vraviet si-coho sa bojim?ved som len clovek-treba dvihat sebavedomie a chodit casto medzi ludi,inak to neodide.ja som timto trpela dlho-a to hovorim o rokoch.bohuzial som si to neskoro uvedomila a mam uz skoro 30ku na krku ked mi to zaplo uplne ,ze com tak dlho cakala.nebudte zavreti doma iba s vlastnymi myslienkami,chodte medzi ludi,ak sa nemas o com bavit pozri si serialy,filmy,relacie tema sa vzdy najde a ak to prezijes prvy krat na druhy sa budes tesit a nemusis si pripravovat temy dopredu na papier :-)))drzim prsty decka verte si
ahojte všetci :) zaujala ma vaša téma síce nemám taký problém ale poznám človeka ktorý ho asi má...teda asi nemá priamo takuto socialnu fobiu lebo má dosť kamarátov ale ked som mu poslala definíciu takejto fobie povedal že prežíva podobný strach ale týka sa to vzťahov zo ženami...je to zvláštne neviem čo by mu to mohlo spôsobovať možno to ani nedokážem pochopiť...ale chcela by som sa vás spýtať že čo proti tomu robíte ked už viete že niečo také máte? navštevujete aj psychologa? lebo tento môj kamarát to vraj raz skúsil ale potom to vzdal lebo sa ho tiež pýtal na detstvo a tiež asi nemal nejaký závažný problem vtedy...ale hlavne by som chcela vedieť že ako ho priviesť k tomu aby to začal riešiť, lebo on si myslí že sa to riešiť nedá a doborovoľne si vybral že bude radšej žiť sám bez partnerky hoci túži po láske...dá sa ho nejako presvedčiť aby to začal nejako riešiť? alebo si to musí uvedomiť sám...ak by niekto vedel poradiť budem veľmi vdačná :) pekný deň všetkým!
nájde sa tu niaky dobrý človek ktorý by mi pomohol určiť či mám SF? len by som poprosila o mail na ktory napíšem.... z istých dovodov tu moj problem nechcem rozoberat...
Ahojte vsetci,
so SF mam tiez skusenosti. Uz odmalicka som bola ina. Vzdy som isla svojou cestou,nikdy nie s prudom. Na zakladnej som nemala skoro ziadnych kamaratov az na jednu kamaratku s ktoru sa stretavam dodnes. Na gympli som tiez nezapadla medzi spoluziakov..Nejako som s nimi nevedela najst spolocnu rec. Na vyske je to podobne. S par ludmi sa tam rozpravam, aj ked nie je to take, ako by som chcela. Nemam tam takych blizsich dovernych kamaratov, s ktorymi by som mohla kecat o hocicom, nielen o skole..
Budem rada, ked niekto napise.
Ahojte, ja si veľmi rada s niekym popíšem. ja študujem na vysokej škole, prvý rok. Tiež mám sociálnu fóbiu, nebola mi síce nikdy diagnostikovaná ale všetky príznaky spĺňam. Veľmi rada by som bola keby mi niekto to tiež trpí sociálnou fóbiou napísal na mail. Ten je renka123@atlas.sk , môžeme popísať úplne nezáväzne, veď sa vlastne ani nepoznáme, a mohlo by nám to pomôcť, keď budeme mať pocit že v tom nie sme sami.
No môj nick na pokeci je capo87. Keď chcete píšte
